Ustanovenie § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj len „TP“, v znení účinnom od 15.03.2024[1]) stanovuje pre prokurátora tri základné zákonné podmienky, ktoré by mali byť splnené pri podaní obžaloby prokurátorom. Ide o nasledovné podmienky:
- výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd,
- o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté, alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak,
- súčasťou podanej obžaloby sú spisy, ich prílohy a dôkazné predmety.
Z ustanovenia § 235 TP je zrejmé, že obligatórnou náležitosťou obžaloby sú spisy spolu s ich prílohami vrátane záznamov o spolupráci podľa § 33a TP, ak majú súvis so skutkom.
Súd podanú obžalobu podľa § 241 ods. 1 TP (alebo ak je obžaloba podaná pre obzvlášť závažný zločin s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 12 rokov podľa § 243 ods. 1 TP) preskúma, pričom záverom takéhoto preskúmania (resp. predbežného prejednania) obžaloby môže byť aj odmietnutie obžaloby[2], kedy súd vráti vec prokurátorovi, a to z nasledujúcich dôvodov:
- ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu,
- ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní,
- ak zistí, že obžaloba nespĺňa obligatórne náležitosti[3],
- ak zistí, že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.
Ak súd podanú obžalobu (spolu s úplným vyšetrovacím spisom) preskúma (resp. predbežne prejedná) a nariadi hlavné pojednávanie, pričom obžalovaný v lehote 5-tich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby namietol vady prípravného konania, súd súčasne rozhodne uznesením o prijatí obžaloby, pričom v odôvodnení uznesenia zaujme k námietkam obžalovaného svoje stanovisko, t. z. dá obžalovanému odpovede na jeho sťažnostnú argumentáciu.[4] Proti uzneseniu o prijatí obžaloby môže obvinený alebo prokurátor podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok, pričom ak nadriadený súd zruší uznesenie súdu o prijatí obžaloby, vec sa vracia do prípravného konania.[5]
Výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd
Porušenie povinnosti orgánov činných v trestnom konaní zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností a na to nadväzujúcich povinností orgánov činných v trestnom konaní vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 10 TP nie je procesnou vadou, ktorá by bola sankcionovaná rozhodnutím súdu o odmietnutí obžaloby. Prípadnou sankciou za takéto konanie prokurátora bude napr. oslobodenie spod obžaloby.[6] Postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku však predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že: – skutok sa stal, – skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, – existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a – nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Trestného zákona). „Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnená, čo i len jedna z nich, oprávnene a opodstatnene prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku pretože nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti, vyplývajúce mu z ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku na súd a očakával, že súd bude konať o obžalobe, ktorá sa opiera o dôkazné prostriedky absolútne nepoužiteľné v trestnom konaní, a že až súd vyrieši (dokazovaním na hlavnom pojednávaní) základné predpoklady trestnej zodpovednosti obvineného.“[7]
„Posúdenie otázky, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané a obstarané v súlade so zákonom. Z toho vyplýva, že prokurátor nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu pre podanie obžaloby len z domnienok a hypotéz, ani z laických úvah napr. o pravosti podpisu, ktoré sa nezakladajú na odborných vedomostiach.“[8]
Vo vzťahu k takejto právnej úprave a rozhodovacej praxi uvádzam nižšie (pri každej podmienke zvlášť) niektoré dôvody, ktoré boli v minulosti konštatované v rámci rozhodovania súdov o odmietnutí obžaloby, resp. ktoré by takýmito dôvodmi mohli byť a ktoré by sa mohli vzťahovať na plnenie resp. splnenie niektorej z troch podmienok vymedzených ustanovením § 241 ods. 1 TP. Treba však doplniť, že pri už konštatovaných dôvodoch išlo spravidla o kombináciu viacerých takýchto dôvodov:
„Je závažnou procesnou chybou v zmysle ustanovenia § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. (aj § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por.), ak v obžalobnom návrhu nie je spôsobom uvedeným v § 235 písm. c/ Tr. por., časť vety pred bodkočiarkou, popísaný a tým identifikovaný každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, aj keď právna kvalifikácia takého činu (§ 235 písm. c/ Tr. por., časť vety za bodkočiarkou) sa vzťahuje na pokračovací trestný čin ako celok.“[9]
Dňa 03.04.2023 vydal samosudca Špecializovaného trestného súdu uznesenie (sp. zn. 15T/3/2023), ktorým odmietol obžalobu za zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 TZ, a to z dôvodov, ktoré boli založené na podaní obžaloby prokurátorom skôr, ako uplynula lehota na podanie návrhov na doplnenie dokazovania, ďalej na nevypočutí obvineného v prípravnom konaní potom, ako obvinený deklaroval, že vypovedať chce avšak až po oboznámení sa so všetkými dôkazmi a z dôvodu odmietnutia viacerých otázok obhajoby vyšetrovateľom položené spolupracujúcej osobe, ktoré boli podľa názoru súdu prípustné.[10]
Ďalším dôvodom na odmietnutie obžaloby by mohla byť napríklad situácia, kedy vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, ktorý mal byť vylúčený z úkonov trestného konania[11], alebo aj situácia, kedy skutková veta nie je vymedzená skutkovo tak, aby v nej boli zahrnuté všetky zákonné znaky stíhaného trestného činu.
Špecializovaný trestný súd odmietol obžalobu tiež z dôvodu, že vyšetrovateľ odmietol vykonať v prípravnom konaní výsluch svedka (X), ktorým sa mala overiť vierohodnosť iného svedka (Y), a to takého, na podklade ktorého výsluchu bola z podstatnej časti založená obžaloba. Vyšetrovateľ svedka X najskôr po návrhu obhajoby predvolal, avšak potom, ako sa svedok X na výsluch nedostavil, v následnom konaní vyšetrovateľ návrh obhajoby na výsluch svedka X odmietol s odôvodnením, že výsluch tohto svedka nie je potrebný, pretože rozhodujúce skutkové okolnosti považuje za dokázané na základe iných dôkazov. Špecializovaný trestný súd pri odmietnutí obžaloby uviedol, že orgány činné v trestnom konaní nevytvorili obvinenému podmienky na účinné uplatnenie práva predkladať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, pretože navrhovaný dôkazný prostriedok bol dosiahnuteľný a bol dôvodný.[12]
Ďalším dôvodom na odmietnutie obžaloby konštatovaným Špecializovaným trestným súdom v tom istom uznesení [12] bola absencia znaleckého dokazovania k otázke, či obvinený trpel v čase skutku duševnou chorobou, a teda či v čase skutku bolo alebo nebolo naplnené u obvineného biologické kritérium nepríčetnosti podľa ustanovenia § 23 TZ. Išlo totiž o násilný trestný čin a súd mal z predloženého vyšetrovacieho spisu za preukázané, že obvinený už pred spáchaním skutku páchal ďalšiu (viacnásobnú) násilnú trestnú činnosť, na základe ktorých skutkov existovalo podozrenie, že obvinený môže takouto duševnou chorobou trpieť a vzhľadom na to, že medzi podstatné náležitosti obžaloby patrí podľa § 235 písm. f/ TP patrí aj návrh na uloženie ochranného opatrenia (ak sú na to splnené zákonné podmienky), súd mal za to, že ak splnenie týchto zákonných podmienok orgány činné v trestnom konaní v rámci svojho konania neskúmali, naplnili tým dôvod na odmietnutie obžaloby.
V rovnakom uznesení Špecializovaného trestného súdu[12] bol konštatovaný aj ďalší dôvod na odmietnutie obžaloby, ku ktorému malo dôjsť tak, že potom, ako si syn obete uplatnil v trestnom konaní nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, orgány činné v trestnom konaní voči takémuto poškodenému počas celého konania neuplatnili jednu zo základných zásad trestného konania podľa § 2 ods. 21 veta pravá TP, podľa ktorej sú orgány činné v trestnom konaní povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť.
O všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak
V minulosti vznikla odborná polemika o tom, či po podaní návrhu oprávnenej osoby na postup podľa § 363 ods. 1 TP je povinnosťou dozorového prokurátora čakať s podaním obžaloby až do rozhodnutia generálneho prokurátora o návrhu na postup podľa označeného ustanovenia. Takýto spor vyriešila novela ustanovenia § 234 ods. 1 TP (účinná od 15.03.2024[1]), ktorou došlo do označeného ustanovenia k zapracovaniu podmienky, že obžalobu môže prokurátor podať až vtedy, ak „o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak“. Otázkou zostal však postup podľa príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 11/2019 z 28. novembra 2019 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní. Mám za to, že rozsah opravných prostriedkov v trestnom konaní je taxatívny a ide o opravné prostriedky riadne (sťažnosť § 185 TP, odvolanie § 306 TP a odpor proti trestnému rozkazu § 355 TP) a mimoriadne (zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní § 363 TP, dovolanie § 368 TP, obnova konania § 393 TP a prípadne preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona § 405a TP). Označená novelizácia ustanovenia § 234 ods. 1 TP sa týka konania orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku a preto bude vo vzťahu k žiadosti o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom konaní podľa príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 11/2019 z 28. novembra 2019 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní aj naďalej potrebné vychádzať z Uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 18.03.2021, sp. zn. II. ÚS 131/2021, ktorý k tejto problematike uviedol: „Trestný poriadok a ani samotný príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 11/2019 z 28. novembra 2019 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní nespájajú s podaním žiadosti podľa tohto príkazu odkladný účinok na postup a rozhodovanie prokurátora vrátane podania obžaloby prokurátorom.“.
Ak sa konalo vo veci vyšetrovanie, jednou z obligatórnych náležitostí obžaloby je aj odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí mať určité parametre[13]. K materiálnemu obsahu tohto odôvodnenia uviedol napríklad Špecializovaný trestný súd nasledovné: „Stanovisko prokurátora k obhajobe obvinených osôb nemusí byť v odôvodnení obžaloby vyjadrené v takých parametroch, ako je tomu pri odsudzujúcom rozsudku. Postačí, keď prokurátor aspoň rámcovo uvedie, prečo nepovažuje obhajobu obvinených za skutkovo alebo právne dôvodnú (rozh. NS SR sp. zn. 2 Tost 35/2015). Obžaloba však nemôže byť len konštatačným sumárom spisu a prerozprávaním toho, čo je jeho obsahom (rozh. ŠTS sp. zn. BB-3T/46/2014). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na niektoré komentáre k výkladu ustanovenia § 235 písm. d) Tr. por.:
- obhajobou obvineného je potrebné sa zaoberať v celom rozsahu a najmä uviesť, čím je konkrétne vyvrátená, príp. prečo nie je rozhodná (Růžek, A. a kol.: „Trestní řád – komentář“, I. diel, Panoráma, Praha 1981, s. 453),
- opísanie skutkového deja má byť bez rozporov a musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu, aj s uvedením motívu konania obvineného. Uvedú sa v ňom dôkazy, o ktoré sa odôvodnenie opiera a ich vyhodnotenie, či už svedčia v neprospech obvineného alebo v jeho prospech. Pokiaľ ide o obhajobu obvineného, prokurátor musí uviesť, čím túto obhajobu vyvracia a prečo ju považuje za irelevantnú (Minárik, Š. a kol.: „Komentár k Trestnému poriadku“; Iura Edition 2006; s. 612).
Hoci obžaloba nie je rozhodnutím súdu, nemožno pri jej odôvodňovaní prehliadať jej zákonom určenú obligatórnu štruktúru. … Procesnou chybou v zmysle § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por. sa rozumie nedodržanie závažných formálnych náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom demonštratívne uvedené ako procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 ods. 1 Tr. por. a § 44 ods. 2 Tr. por. (Rt-118/2014). Vytýkaný nedostatok (riadne odôvodnenie obžaloby) sa pritom týka takého práva obvinených, ktoré spolu s ďalšími právami napĺňa obsah jedného zo základných procesných práv každého obvineného – práva na jeho riadnu obhajobu. V zmysle § 235 písm. d) Tr. por. má každý obvinený právo už z podanej obžaloby sa dozvedieť, ako boli jeho obhajobné argumenty prokurátorom vyhodnotené, či neboli opomenuté a aké úvahy napokon viedli prokurátora k podaniu obžaloby. Podľa toho môže následne zvoliť a pripraviť svoju ďalšiu obhajobnú stratégiu v konaní pred súdom.“ [14]
V praxi dochádza aj k situácii kedy vyšetrovateľ (policajt) podá prokurátorovi návrh na podanie obžaloby. Prokurátor zmení právnu kvalifikáciu (bez toho, aby vyrozumel obvineného a obhajcu a umožnil im vyjadriť sa k zmene kvalifikácie) a podá obžalobu. K takejto situácii napríklad Krajský súd v Bratislave uviedol: „Na základe uvedeného sa sťažnostný súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že vyššie zmienené procesné pochybenie prokurátora je potrebné považovať z kvalitatívneho hľadiska za závažné, ktoré v sebe zahŕňa najmä porušenie práva obvineného na obhajobu a s takýmto porušením Trestný poriadok spája rozhodnutie podľa už citovaného ustanovenia § 241 ods. 1 písm. f/ TP. Pokiaľ prokurátor v podanej sťažnosti argumentuje právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.06.2016, sp. zn. 6 Tdo 36/2016, tak k tomu krajský súd poznamenáva, že prokurátor poukazom na uvedené uznesenie najvyššieho súdu zjavne nerozlišuje medzi dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ TP, ktorý môže byť naplnený vtedy, ak bolo porušené právo na obhajobu zásadným spôsobom, a dôvodom na odmietnutie obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f/ TP, ktorý pre svoje naplnenie takú intenzitu porušenia práva na obhajobu, ako je to pri uvedenom dovolacom dôvode nevyžaduje. Pojem „závažný“ ktorý je použitý v ustanovení § 241 ods. 1 písm. f/ TP, je naviazaný na procesnú chybu a jeho kvalitatívny obsah má byť porovnateľný s porušením práva na obhajobu, ktorá však ale nemusí dosahovať takú intenzitu, akú predpokladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ TP. Takáto rozdielna úprava predpokladanej intenzity porušenia práva na obhajobu (pre účely aplikácie § 241 ods. 1 písm. f/ TP na jednej strane a pre možnosť naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ TP na strane druhej) má pritom logické opodstatnenie a to vzhľadom na povahu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý predstavuje možnosť výnimočného zásahu už do právoplatných súdnych rozhodnutí. Napokon za nedôvodnú krajský súd považoval aj tú sťažnostnú námietku prokurátora, ktorou poukázal na to, že obhajca obvineného spolu so stanoviskom k obžalobe zo dňa 04.11.2021 nepredložil na súd žiadne návrhy na doplnenie dokazovania vyplývajúce zo zmeny právnej kvalifikácie skutku. Táto okolnosť totiž nemá žiadne vplyv na vyššie popísaný nezákonný postup prokurátora a ani na dôsledky z toho pre obvineného vyplývajúce v tom smere, že mu prokurátor v rozpore s ustanovením § 234 ods. 2 TP zabránil realizovať svoje práva ešte pred podaním obžaloby a reagovať tak na zamýšľané prísnejšie právne posudzovanie skutku.“[15]
Súčasťou podanej obžaloby sú spisy, ich prílohy a dôkazné predmety
Všetky doteraz citované ustanovenia (t. j. § 234 ods. 1 TP, § 235 TP, § 241 ods. 1 písm. f/ TP a § 244 ods. 1 písm. h/ TP) používajú pojem „spisy“, resp. „úplné spisy“. Z hľadiska charakteru týchto inštitútov je zrejmé, že pod týmto termínom sa má na mysli vyšetrovací spis, ktorý je spracovávaný orgánmi činnými v trestnom konaní vo fáze prípravného trestného konania až po podanie obžaloby. To, čo má byť obsahom tohto vyšetrovacieho spisu je stanovené vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, pričom obsah vyšetrovacieho spisu podľa označenej vyhlášky zahŕňa aj písomnosti získané vo fáze predprípravného konania. Zjednodušene je možné uviesť, že ide o všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na vyšetrovanú vec a boli vytvorené alebo do vyšetrovacieho spisu zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní od začatia trestného konania až do podania obžaloby prokurátorom.
Ak teda vyššie označené ustanovenia § 234 ods. 1 TP, § 235 TP, § 241 ods. 1 písm. f/ TP a § 244 ods. 1 písm. h/ TP používajú pojem „spis“, má sa za to, že ide o vyšetrovací spis, ktorého úplnosť vyžaduje, aby boli jeho súčasťou aj všetky ďalšie (a najmä úplné) materiály, ktoré sa vzťahujú na vyšetrovanú vec a môžu mať význam pre meritórne rozhodnutie vo veci. Ak napríklad pôjde o vyšetrovanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 TZ, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti so stavebným konaním (napr. povoľovaním stavby), bude potrebné, aby súčasťou vyšetrovacieho spisu bol aj úplný spis správneho orgánu, ktorý vo veci povolenia stavby konal (a to buď jeho originál, alebo orgánom činným v trestnom konaní overená fotokópia). Ak budú súčasťou vyšetrovacieho spisu aj záznamy z odpočúvania a telekomunikačnej prevádzky, úplnosť vyšetrovacieho spisu si vyžaduje, aby boli jeho súčasťou okrem príkazu súdu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky aj návrh prokurátora, prípadne aj podnet policajta (aj keď podnet policajta TP priamo nevyžaduje), resp. aby boli súčasťou vyšetrovacieho spisu úplné záznamy odpočúvania a telekomunikačnej prevádzky, a to z celého obdobia aplikovania tohto inštitútu. Ustanovenia § 241 ods. 1 písm. f/ TP a § 244 ods. 1 písm. h/ TP s účinnosťou od 15.03.2024 vyžadujú, aby súčasťou predloženého vyšetrovacieho spisu boli všetky dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní. V takomto rozsahu je teda potrebné nahliadať na vyšetrovací spis, ktorý musí prokurátor predložiť súdu spolu s podanou obžalobou.
„Pri preštudovaní spisu podľa § 208 TP je policajt povinný predložiť obvinenému na preštudovanie celý spis. Ak obvinený za tejto situácie nie je oboznámený so všetkými dôkazmi obsiahnutými v spise, ide o chybu konania, ktorá po podaní obžaloby môže odôvodniť postup podľa § 241 ods. 1 písm. f), § 244 ods. 1 písm. h) TP.“ (Upravené znenie, R 15/1991-III, analogicky viď aj R 50/1998-ČR, analogicky viď aj ÚS ČR 7/2008-n).
K absencii náležitosti obžaloby podľa ustanovenia § 235 písm. e/ TP (t. j. uvedenie dôkazov, ktoré prokurátor navrhuje na hlavnom pojednávaní vykonať) uviedol napríklad Krajský súd v Bratislave nasledovné:„Je povinnosťou prokurátora uviesť v obžalobe aké konkrétne dôkazy navrhuje vykonať na hlavnom poednávaní (§ 235 písm. e/ TP). Tieto dôkazy musí prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v otázke viny konkretizovať, pričom z hľadiska listinných dôkazov nepostačuje iba navrhnúť „oboznámiť celý vyšetrovací spis“, tak ako to je uvedené v obžalobe. Pre krajský súd je takýto „dôkazný návrh“ prokurátora prekvapivý, nakoľko „celý vyšetrovací spis“ nie je možné považovať za dôkaz a to ani za listinný dôkaz, pretože obsahuje aj iné dôkazné prostriedky (napríklad výpovede obžalovaného, svedkov, znalecké posudky) ako aj listiny, ktoré nie sú vôbec dôkazom (napríklad úradné záznamy polície). Rovnako tak nie je v súlade s kontradiktórnym pojatím hlavného pojednávania ak je prokurátor v dokazovaní pasívny a listinné dôkazy za neho oboznamuje sudca.“[16]
Ďalším uznesením Špecializovaného trestného súdu[17] došlo k odmietnutiu obžaloby sa nasledovnou argumentáciou: „Obžaloba musí obsahovať zoznam dôkazov (dôkazných prostriedkov), ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní (a to aj v prípade, ak navrhuje vo veci vydať trestný rozkaz). Tento návrh je neoddeliteľnou súčasťou obžaloby. V obžalobe sa poukáže na príslušné číslo listu spisu, zoznam listinných a vecných dôkazov a prílohy, ktoré predkladá s obžalobou súdu. Trestný poriadok definuje veľmi presne obžalobu ako základný písomný akt prokurátora, ktorým stavia obvinenú osobu pred súd. V ustanovení § 235 TP sú uvedené náležitosti obžaloby. Nová právna úprava v znení účinnom od 15. marca 2024 priniesla zmenu v ustanovení písmena f/ § 241 TP, kedy sa chybou majúcou za následok odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi rozumie tiež nedodržanie formálnych náležitostí obžaloby uvedených v § 235 citovanom vyššie. V preskúmavanej obžalobe nepochybne absentuje zákonom v § 235 písm. e/ TP požadovaný zoznam dôkazov, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na prípadnom hlavnom pojednávaní a tiež zoznam vecných dôkazov, ktoré prokurátor súdu spolu s obžalobou predložil.“.
Špecializovaný trestný súd sa v ďalšom prípade[18] zaoberal situáciou, kedy spolu s obžalobou bol prokurátorom predložený vyšetrovací spis, ktorý vo vzťahu k informáciám získaným použitím informačno-technického prostriedku podľa Zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o ochrane pred odpočúvaním“) neobsahoval súhlas sudcu pre prípravné konanie príslušného krajského súdu, ako ani príslušný návrh Finančného riaditeľstva SR „a prípadne ďalšie písomnosti, ktoré by mali tvoriť pravdepodobne utajovanú prílohu“ a vyšetrovací spis neobsahoval ani zabezpečený obrazovo-zvukový záznam v celosti, z celej doby zaznamenávania. Špecializovaný trestný súd obžalobu podľa § 241 ods. 1 písm. f/ TP odmietol a vec vrátil prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu a pretože prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Súd v tejto súvislosti konštatoval: „Nová právna úprava v znení účinnom od 15. marca 2024 priniesla zmenu v ustanovení písmena f/ § 241 Trestného poriadku, kedy sa chybou majúcou za následok odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi rozumie tiež skutočnosť, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Je nutné konštatovať, že táto skutočnosť, teda, že prokurátor nepredložil úplné spisy predo dňom 15.03.2024, teda pred novelou Trestného poriadku účinnou od 15.03.2024, nepredstavovala porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, nešlo o porušenie zásadné, významné, majúce podstatný, zásadný materiálny dopad na práva alebo postavenie obvineného, preto z tohto dôvodu pred týmto dátumom nebolo možné obžalobu prokurátora odmietnuť a vec vrátiť do prípravného konania.“.
Z obdobných dôvodov (ako v predchádzajúcom odseku) došlo k odmietnutiu obžaloby aj Uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa 13.08.2024, sp. zn. 4T/8/2024, pričom správnosť tohto postupu bola potvrdená Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.10.2024, sp. zn. 4 Tost 45/2024.[19]
K spolupracujúcej osobe
Poskytovanie benefitov spolupracujúcej osobe a ich zákonnosť je pomerne široká problematika, ktorá by si zaslúžila samostatný priestor. Veľmi skrátene je však možné uviesť, že obsah pojmu spolupracujúca osoba sa odvodzuje od ustanovenia § 33a TP v nadväznosti na inštitúty § 205 TP (dočasné odloženie vznesenia obvinenia), § 215 ods. 3 TP (zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného), § 218 TP (podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného) a § 228 ods. 3 TP (prerušenie trestného stíhania spolupracujúcemu obvinenému). Ide v podstate o osobu či už v procesnom postavení obvineného alebo svedka, ktorá sa významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa takéhoto trestného činu. V takom prípade je možné benefit poskytnúť takejto spolupracujúcej osobe aj v inom trestnom konaní, než v akom vykonáva táto osoba spoluprácu. V tomto smere je na prvý pohľad zrejmé, že benefity nebude možné poskytnúť napríklad svedkovi, ktorý sa síce bude významnou mierou podieľať na objasnení trestnej činnosti, avšak takej, ktorá nie je taxatívne vymenovaná v označených ustanoveniach (§ 205 TP, § 215 ods. 3 TP, § 218 TP, § 228 ods. 3 TP)! Takýto výklad poskytuje aj doposiaľ prevládajúca právna prax, avšak takýto výklad nie je jediný, v tomto smere je možné odcitovať napríklad z odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Trnave[20], kde je uvedené: „Pokiaľ prokurátorka namietala, že Trestný poriadok nepoznal inštitút spolupracujúcich svedkov (ako boli posúdení šiesti hlavní svedkovia), tak je možné prisvedčiť tejto odvolacej námietke. Avšak je súčasne potrebné reflektovať na judikatúru ESĽP, kedy je práve tento jediný orgán, ktorý je oprávnený interpretovať záväzky, ktoré pre zmluvné strany vyplývajú z Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Krajský súd k tomu v ďalšom uvádza, že v obdobných veciach ESĽP zastáva pomerne dlhodobo právny názor, podľa ktorého samotné použitie výpovedí svedkov podaných výmenou za beztrestnosť alebo za iné výhody samo osebe nepostačuje na to, aby súdne konanie bolo nespravodlivé (napr. rozsudok N. L. a ďalší proti Holandsku zo dňa 04.02.2003, číslo sťažnosti 52750/99). Vo svojej novšej judikatúre však ESĽP zvýraznil tú skutočnosť, že riziko vyplývajúce z použitia výpovedí tzv. kajúcnikov sa nesmie podceňovať, pričom na účely konečného posudzovania spravodlivosti trestného konania je nutné prihliadať na skutočnosť, či vnútroštátne orgány podrobili výpovede tzv. kajúcnikov primeranému stupňu preskúmania (§ 59 a § 60 rozsudku ESĽP O. proti Slovenskej republike zo dňa 12.11.2019, číslo sťažnosti 45084/14). Rovnako ESĽP podotkol, že konajúce súdy sú osobitne povinné zohľadňovať dôkaz pochádzajúci od svedka, ktorý bol sám zapletený v danom trestnom čine, a z tohto dôvodu ho posúdiť kvalifikovanejším spôsobom ako akýkoľvek iný dokaz. Pojem svedok vyplývajúci z čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru je podľa judikatúry ESĽP potrebné vykladať autonómne tým spôsobom, že ide o každého svedka, ktorého výpoveď môže slúžiť ako podklad pre meritórne rozhodnutie, a to bez ohľadu na to, či ide o svedka v užšom slova zmysle alebo svedka, ktorý bol pred vylúčením jeho trestnej veci na samostatné konanie vo vzťahu ku sťažovateľovi spoluobvineným (obdobne § 45 rozsudku ESĽP L. proti Taliansku zo dňa 27.02.2001, číslo sťažnosti 33354/96) (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 546/2020 zo dňa 23.02.2021). V kontexte uvedeného preto možno konštatovať, že v prejednávanej trestnej veci bolo preukázané, že voči svedkovi D. E., D. F., J. I. a A. K. sú vedené trestné stíhania pre podozrenie zo spáchania závažných drogových trestných činov a svedkovia G. E. a H. I. boli právoplatne odsúdení za drogovú trestnú činnosť (G. E. bol uložený mimoriadne znížený trest a v prípade H. I. bola schválená dohoda o vine a treste) a je zrejmé, že tieto trestné veci spolu súvisia, na dôvažok nie je vecou súdov v tomto trestnom konaní skúmať, prečo tieto osoby neboli stíhané spoločne, uvedené je a bolo plne v kompetencii OČTK, resp. prokurátorky, ktorá je tzv. paňou prípravného konania (keďže i podľa názoru prokurátorky mali spolupracovať, navzájom kupovať od seba drogy alebo ich navzájom predávať). Okresný súd postupoval správnym spôsobom, keď týchto svedkov označil za spolupracujúcich (teda analogicky vztiahol na ich postavenie právnu úpravu tzv. kajúcnikov, a to i v prípade, že sa nejednalo o trestné činy presne vymedzené zákonom a osoby, ktoré by boli v procesnom postavení obvinených osôb v tomto konkrétnom trestnom konaní), ktorí môžu eventuálne pre seba získať prospech v prebiehajúcich trestných stíhaniach vedených voči ich osobám (tu treba poukázať na svedka H. I., ktorý po učinení výpovede v neprospech obžalovaného, uzavrel s prokuratúrou dohodu o vine a treste, ktorá bola súdom schválená a bol mu uložený mimoriadne znížený trest), nakoľko sa jedná vo všetkých prípadoch o závažné drogové trestné činy, kde kľúčovú úlohu zohrávajú práve poskytnuté svedecké výpovede. Práve drogové trestné činy sú často kvalifikované čo do kvantity s odkazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, to znamená, že páchateľ spáchal trestný čin závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách, kedy zohrávajú významnú rolu práve svedecké výpovede. V prejednávanom prípade mal byť obžalovaný usvedčovaný kľúčovými svedeckými výpoveďami, z ktorých malo byť odvodzované množstvo a účinnosť drog, preto vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd postupoval správnym spôsobom, keď na týchto svedkov vztiahol postavenie spolupracujúcich svedkov a pristupoval k ich výpovediam obozretnejšie a prísnejšie.”.
Zdroje:
[1] Zákon č. 40/2024 Z. z. ktorým, sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
[2] § 241 ods. 1 písm. f/ TP, § 244 ods. 1 písm. h/ TP
[3] § 235 TP
[4] § 241 ods. 1 písm. l/ TP, § 244 ods. 1 písm. k/ TP
[5] § 241 ods. 4 TP, § 244 ods. 3 TP
[6] Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 02.04.2014, sp. zn. 2 Tost 4/2014, uverejnené ako Rozhodnutie č. 118 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí údov SR 8/2014
[7] Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.03.2009, sp. zn. 1To/23/2009, Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.04.2018, sp. zn. 3Tost/22/2017
[8] Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 01. júla 2009, sp. zn. 1To/26/2008
[9] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.12.2015, sp. zn. 2 Tost 35/2015, uverejnené ako Rozhodnutie č. 51 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2016
[10] Podrobnosti viď na http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1205-uznesenie-specializovaneho-trestneho-sudu-o-odmietnuti-obzaloby-vo-veci-udajneho-dorovnavania-platu-statnemu-funkcionarovi
[11] Minárik, Š. a kol.: Trestný poriadok. Stručný komentár. Bratislava, Iura Edition 2006, s. 638; Šámal, P. a kol.: Trestní řád. Komentář. 2. vydání. Praha, C. H. Beck 1997, s. 882; k tomu analogicky aj R 25/2006, R 92/1999, R 63/1992
[12] Uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 07.06.2023, sp. zn. 4T/4/2023
[13] § 235 písm. d/ TP
[14] Uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 27.11.2019, sp. zn. 2T/21/2019
[15] Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.04.2022, sp. zn. 4To/19/2022
[16] Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2019, sp. zn. 4To/52/2019
[17] Uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 22.03.2024, sp. zn. 8T/3/2024
[18] Uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 07.05.2024, sp. zn. 8T/2/2024
[19] Podrobnosti viď na https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1528-odmietnutie-obzaloby-z-dovodu-nepredlozenia-uplnych-spisov-zo-strany-prokuratora-rozhodnutie-najvyssieho-sudu-sr
[20] Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.10.2024, sp. zn. 6To/64/2024