V poslednom období sa čoraz častejšie v praxi stretávam s tým, že policajt[1] (ďalej kvôli zjednodušeniu aj len „vyšetrovateľ“) nepozná význam inštitútu preštudovania spisu po skončení vyšetrovania[2] a z tohto dôvodu bagatelizuje obsah a formu vyšetrovacieho spisu predkladaného oprávneným osobám v rámci realizácie tohto dôležitého procesného inštitútu.
Hneď na úvod tohto článku je však potrebné vo všeobecnosti zdôrazniť, že vyšetrovateľ by mal mať prehľad a poriadok vo vyšetrovacom spise v ktorejkoľvek fáze trestného konania a preto by nemalo dôjsť k situácii, že napríklad pri plánovanom nazretí do vyšetrovacieho spisu podľa ustanovenia § 69 ods. 1 TP (okrem situácie výnimky vykonaného opatrenia podľa § 69 ods. 2 TP) vyšetrovateľ nepredloží oprávnenej osobe celý vyšetrovací spis (vrátane jeho príloh a dôkazov). Dokonca za úplne nedôstojné je možné označiť situáciu, kedy vyšetrovateľ po otázke oprávnenej osoby plánovane nazerajúcej do spisu, či sa už v spise nenachádzajú žiadne iné materiály, začne pred takouto oprávnenou osobou zo skrine alebo zo zásuviek vyťahovať ešte ďalšie a ďalšie písomnosti alebo dôkazy tvoriace vyšetrovací spis. V praxi sa úplne bežne stretávam s tým, že vyšetrovatelia pristupujú nielen k preštudovaniu spisu po skončení vyšetrovania ale dokonca aj ku všeobecnému nazretiu do vyšetrovacieho spisu (v rámci ktorejkoľvek fázy trestného konania) ako k bežnému administratívnemu úkonu a nie ako k dôležitému zákonnému procesnému úkonu orgánu činného v trestnom konaní, ktorý má z hľadiska materiálneho ale aj formálneho presne vymedzený obsah a formu.
Vrátim sa však ku konkrétnemu procesnému úkonu – k preštudovaniu spisu po skončení vyšetrovania, ktorého význam je možné vyvodiť z nasledujúcej rozhodovacej praxe, právnej teórie a právnych noriem:
„Pokud obviněnému a jeho obhájci není poskytnut dostatek času k prostudování spisu a nemají-li v průběhu tohto úkonu vždy k dispozici celý spis, jde o takové porušení práva na obhajobu (§ 2 odst. 13 TrŘ), které může odůvodňovat postup podle § 188 odst. 1 písm. e) TrŘ.“ (R 50/1998).
„Smyslem ustanovení § 166 odst. 1 TrŘ o skončení vyšetřování je mj. realizace práva na obhajobu v důležitém okamžiku trestního řízení, jež má vstoupit do fáze řízení před soudem. Zároveň slouží institut prostudování spisu k prověrce dodržování procesních předpisů ve vyšetřování, což je důležité i z hlediska náležitého zjištění skutkového stavu věci.“ (ÚS 7/2008-n).
„Pri preštudovaní spisu podľa § 208 TP je policajt povinný predložiť obvinenému na preštudovanie celý spis. Ak obvinený za tejto situácie nie je oboznámený so všetkými dôkazmi obsiahnutými v spise, ide o chybu konania, ktorá po podaní obžaloby môže odôvodniť postup podľa § 241 ods. 1 písm. f), § 244 ods. 1 písm. h) TP.“ (Upravené znenie – R 15/1991-III).
„Pri samotnom preštudovaní spisu predloží policajt osobám v ods. 1 vyšetrovací spis zožurnalizovaný a súčasne ich poučí o ich práve navrhnúť doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.“[3]
„Právo na preštudovanie spisového materiálu po skončení vyšetrovania (§ 208 Tr. por.) je významnou súčasťou práva obvineného na jeho obhajobu. To napokon vyplýva aj z rozsahu oprávnení obvineného a ďalších osôb uvedených v tomto ustanovení, vrátane práva podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, čo musí byť uvedené v zázname o preštudovaní spisu. Tento inštitút slúži zároveň aj na preverenie procesného postupu vo vyšetrovaní a citeľne napomáha naplneniu zásady zistenia skutkového stavu v takej kvalite, ktorá vylučuje dôvodné pochybnosti. Významu tohto inštitútu musí zodpovedať aj prístup orgánov činných v trestnom konaní a súdu tak, aby bol reálne v plnom rozsahu naplnený.“[4]
„Ani snaha orgánu činného v trestnom konaní o urýchlené skončenie vyšetrovania, nemôže konvalidovať porušenie práva obvineného na spravodlivý a férový proces vo forme neumožnenia mu preštudovať spis a prípadne podať návrhy na doplnenie vyšetrovania pri postupe podľa § 208 Trestného poriadku ak taký úkon bolo možné bez problémov vykonať.“[5]
Podľa § 208 ods. 1 TP ak považuje vyšetrovateľ vyšetrovanie za skončené, umožní taxatívne vymenovaným osobám preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Z tohto ustanovenia sú pre obsah a formu spisu predkladaného oprávneným osobám k preštudovaniu spisu po skončení vyšetrovania dôležité dva termíny. Prvým termínom je „spis“ resp. „spisy“ a druhým termínom (slovným spojením) je „vyšetrovateľ považuje vyšetrovanie za skončené“.
Čo sa týka pojmu „spis“ („spisy“), z hľadiska charakteru tohto inštitútu (§ 208 ods. 1 TP) je zrejmé, že pod týmto termínom sa má na mysli vyšetrovací spis, ktorý je spracovávaný orgánmi činnými v trestnom konaní vo fáze prípravného trestného konania až do okamihu preštudovania spisu po skončení vyšetrovania oprávnenou osobou. To, čo má byť obsahom tohto vyšetrovacieho spisu je stanovené vo Vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi (ďalej aj len „Vyhláška č. 618/2005 Z. z.“), pričom obsah vyšetrovacieho spisu podľa označenej vyhlášky zahŕňa aj všetky písomnosti získané vo fáze predprípravného konania. Zjednodušene je možné uviesť, že ide o všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na vyšetrovanú vec a boli vytvorené alebo do vyšetrovacieho spisu zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní od začatia trestného konania až okamihu umožnenia preštudovania vyšetrovacieho spisu oprávnenej osobe potom, ako vyšetrovateľ usúdil, že považuje vyšetrovanie za skončené, spolu so všetkými dôkazmi (t. z. aj vecnými) zabezpečenými v tejto fáze trestného konania a samozrejme spolu so všetkými (t. z. aj utajovanými) prílohami[6], ktoré tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu.
Z vyššie citovanej rozhodovacej praxe je zrejmé, že pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania je vyšetrovateľ povinný predložiť oprávnenej osobe úplný spis. Úplnosť vyšetrovacieho spisu vyžaduje, aby „jeho súčasťou boli aj všetky ďalšie (a najmä úplné) materiály, ktoré sa vzťahujú na vyšetrovanú vec a môžu mať význam pre meritórne rozhodnutie vo veci. Ak napríklad pôjde o vyšetrovanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 TZ, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti so stavebným konaním (napr. povoľovaním stavby), bude potrebné, aby súčasťou vyšetrovacieho spisu bol aj úplný spis správneho orgánu, ktorý vo veci povolenia stavby konal (a to buď jeho originál, alebo orgánom činným v trestnom konaní overená fotokópia[7]). Ak budú súčasťou vyšetrovacieho spisu aj záznamy z odpočúvania a telekomunikačnej prevádzky, úplnosť vyšetrovacieho spisu si vyžaduje, aby boli jeho súčasťou okrem príkazu súdu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky aj návrh prokurátora, prípadne aj podnet policajta (aj keď podnet policajta TP priamo nevyžaduje), resp. aby boli súčasťou vyšetrovacieho spisu úplné záznamy odpočúvania a telekomunikačnej prevádzky, a to z celého obdobia aplikovania tohto inštitútu.“ [8]
Druhým dôležitým termínom nachádzajúcim sa v ustanovení § 208 ods. 1 TP je slovné spojenie „ak považuje vyšetrovateľ (policajt) vyšetrovanie za skončené“. Z pohľadu úplnosti spisu ide o podstatné slovné spojenie, pretože označuje okamih, od ktorého už vyšetrovateľ nebude môcť vyšetrovací spis dopĺňať bez toho, aby nevykonal opätovné preštudovanie vyšetrovacieho spisu § 208 ods. 1 TP. Z obsahu tohto slovného spojenia je zrejmé, že vyšetrovateľ ešte môže obsah vyšetrovacieho spisu dopĺňať potom, ako vyrozumie podľa § 208 ods. 1 TP oprávnené osoby o možnosti preštudovania vyšetrovacieho spisu podľa § 208 ods. 1 TP, avšak je vylúčené, aby obsah spisu dopĺňal ešte potom, ako prvej z oprávnených osôb umožní vyšetrovací spis preštudovať (samozrejme okrem doplnenia záznamov z preštudovania spisu inými oprávnenými osobami a okrem návrhu na konečné rozhodnutie). Ak by k takémuto dopĺňaniu vyšetrovacieho spisu došlo, vyšetrovateľ je povinný opätovne umožniť všetkým oprávneným osobám preštudovať vyšetrovací spis a navrhnúť prípadné vykonanie ďalšieho dokazovania. Preštudovanie vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania je procesným úkonom slúžiacim na previerku zákonnosti a úplnosti vykonaného dokazovania a zabezpečenie práva na obhajobu, avšak nie na zabezpečovanie ďalších dôkazov. To znamená, že v priebehu preštudovania spisu by nemali byť formou záznamu predkladané a preberané do spisu napríklad ďalšie listinné dôkazy. Ak je potrebné takéto listiny do spisu zabezpečiť, potom je potrebné postupovať na to príslušným procesným inštitútom (napr. podľa § 89a TP) a následne umožniť oprávneným osobám opätovné preštudovanie spisu a navrhnutie ďalších dôkazov.
Z predchádzajúcich štyroch odsekov vyplýva, že v okamihu, keď je oprávnenej osobe umožnené podľa § 208 ods. 1 TP preštudovať vyšetrovací spis, musí byť tento spis z materiálneho hľadiska úplný, t. z. bez vykonania ďalších úkonov by mal byť jeho obsah totožný s obsahom spisu, ktorý následne predkladá prokurátor na súd spolu s návrhom na podanie obžaloby (alebo na základe ktorého prokurátor vydá iné meritórne rozhodnutie). Nie je teda prípustné, aby sa počas výkonu procesného úkonu podľa § 208 ods. 1 TP (t. j. počas preštudovania spisu po skončení vyšetrovania) oprávnená osoba musela domáhať toho, či vyšetrovací spis obsahuje napríklad všetky listinné dôkazy zabezpečené v priebehu trestného konania, alebo sa dopytovať na to, či je vedená k vyšetrovaciemu spisu utajovaná príloha (alebo akákoľvek iná príloha, napr. správny spis týkajúci sa vyšetrovaného skutku) a prečo nebola vyšetrovateľom takáto príloha oprávnenej osobe predložená.
Úplnosť vyšetrovacieho spisu (spolu s prílohami a všetkými dôkazmi) musí byť zároveň v tomto okamihu (t. j. v okamihu preštudovania spisu po skončení vyšetrovania oprávnenou osobou) aj preskúmateľná. To znamená, že v tomto okamihu:
- musí byť súčasťou vyšetrovacieho spisu obsah spisu[9],
- vyšetrovací spis musí byť riadne zoradený[10],
- všetky doklady o doručení (doručenky) musia byť pripojené k prislúchajúcim rozhodnutiam alebo k zápisniciam o procesných úkonoch, ktorých sa týkajú[11],
- a vyšetrovací spis musí byť riadne očíslovaný[12].
Za takéto zoradenie vyšetrovacieho spisu a za naplnenie a existenciu týchto formálnych náležitostí vyšetrovacieho spisu v okamihu realizácie procesného úkonu preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania s oprávnenou osobou zodpovedá vyšetrovateľ (policajt).[13]
Keďže vo všeobecnosti je známe, ako má vyzerať obsah spisu[9] a jeho zoradenie[10], mám za to, že týmto témam sa nie je potrebné bližšie venovať. Za zmienku však stojí problematika pripojenia doručeniek ku konkrétnym písomnostiam a problematika číslovania vyšetrovacieho spisu. Obidve tieto problematiky sú, z pre mňa nepochopiteľných dôvodov, zo strany niektorých vyšetrovateľov bagatelizované, pritom práve dôsledné splnenie si týchto povinností zo strany vyšetrovateľa chráni samotného vyšetrovateľa pred podozrením z neoprávnenej manipulácie s vyšetrovacím spisom.
V praxi dochádza napríklad k situáciám, kedy vyšetrovatelia nepripájajú doručenky preukazujúce vyrozumenie obhajcov o procesných úkonoch priamo k zápisniciam z procesných úkonov (hoci im to Vyhláška č. 618/2005 Z. z. priamo stanovuje[11]), pričom namiesto toho vyšetrovatelia vkladajú všetky doručenky do samostatného zväzku vyšetrovacieho spisu, čím sa aj sami vystavujú možnosti opomenutia priloženia niektorej z doručeniek, ktorá vzhľadom na svoju závažnosť môže spôsobovať v konečnom dôsledku aj oslobodenie obvineného spod obžaloby. Tu treba ale aj doplniť, že takéto konanie nie je len rozporné s konkrétnym ustanovením Vyhlášky č. 618/2005 Z. z.[11] a riskantné z pohľadu naplnenia účelu trestného konania, ale je vo svojej podstate aj ukážkou neúcty voči ostatným subjektom trestného konania, ktoré budú s takýmto vyšetrovacím/súdnym spisom ďalej manipulovať.
K problematike číslovania spisu je potrebné uviesť, že aj číslovanie by malo byť vykonané tak, aby vylúčilo možnosť neoprávnenej manipulácie so spisom, t. j. napríklad dodatočné vkladanie iných/ďalších listín do spisu a pod. „Čísluje sa každý list vyšetrovacieho spisu od čísla listu 1 okrem obsahu spisu vzostupne až po posledný list.“[12] Z týchto skutočností je zrejmé, že číslovanie spisu nesmie obsahovať rôzne písmená za číslami listov, duplicitné čísla listov, či prázdne listy, resp. neočíslované listy.
V praxi vzniká polemika, či má byť vyšetrovací spis už v okamihu umožnenia preštudovania spisu po skončení vyšetrovania oprávnenej osobe riadne zažurnalizovaný, t. z. má byť spis previazaný špagátom, ktorých konce sa zalepia páskou, ktorá sa označí odtlačkom okrúhlej pečiatky útvaru polície bez štátneho znaku a podpisom policajta.[12] Vzhľadom na to, že do vyšetrovacieho spisu je po jeho preštudovaní oprávnenou osobou po skončení vyšetrovania potrebné ešte pripojiť záznamy z takéhoto preštudovania a návrh vyšetrovateľa na konečné rozhodnutie, domnievam sa, že takéto zažurnalizovanie vyšetrovacieho spisu v tomto okamihu nie je potrebné, avšak o to dôležitejšie je, aby vyšetrovací spis v tomto momente (t. j. v momente preštudovania spisu oprávnenou osobou po skončení vyšetrovania) obsahoval riadny obsah spisu spolu s riadnym a s obsahom spisu vzájomne korešpondujúcim číslovaním spisu. Len takáto forma spisu zabezpečí oprávnenej osobe pri výkone procesného úkonu preštudovania spisu podľa § 208 TP objektívnu záruku nezameniteľnosti vyšetrovacieho spisu po jeho preštudovaní podľa § 208 ods. 1 TP a tiež riadne naplnenie práva oprávnenej osoby na vykonanie riadnej previerky zákonnosti a úplnosti vykonaného dokazovania, t. j. naplnenie záruky umožnenia riadnej previerky spravodlivosti konania všetkými oprávnenými osobami.
Čo sa týka žurnalizácie a číslovania vyšetrovacieho, resp. súdneho spisu, k tejto problematike sa súdna prax v minulosti vyjadrila napríklad aj nasledovne:
„V súvislosti so spisovým materiálom z prípravného konania súd považuje za potrebné poukázať na nesystematickú žurnalizáciu a značnú neprehľadnosť, niekoľkonásobné opakovanie sa rovnakých listinných dôkazov, čo bolo vytýkané už aj v prípravnom konaní (zv. XIII č. l. 5 520), resp. v súvislosti s rozhodovaním o sťažnostiach proti uzneseniu o zaistení majetku (prílohový spis Pš 14/05 č. l. 13) a tieto nedostatky neboli odstránené ani pri ukončení prípravného konania.“[14]
„Nad rámec rozhodnutia je potrebné uviesť, že pozornosti dovolacieho súdu neunikla chyba pri žurnalizácii spisu, v ktorom absentuje podanie obvineného z 29. júna 2015, na základe ktorého okresný súd ustanovil obvinenému obhajcu. V súdnom spise nenasleduje logická súvislosť medzi listinami na č. l. 889 a 890 (a nasledujúce). Predmetná žiadosť sa nachádza iba medzi rovnopismi rozhodnutí v samostatnom spisovom obale vloženom do vyšetrovacieho spisu.“[15]
„Pre orgány činné v trestnom konaní, vrátane vyšetrovateľa, vyplýva obligatórna povinnosť viesť v trestnom spise presnú žurnalizáciu jednotlivých listín a dôkazov nezameniteľným spôsobom pohľadu číselného a časového (§ 166 ods. 3 zák. č. 141/1961 Zb., resp. § 72 ods. 4 zák. č. 301/2005 Z. z.). V súvislosti so znaleckým dokazovaním je potrebné predovšetkým uviesť, že skúmaná písomnosť založená v spise na č. l. 153a nie je očíslovaná spôsobom predpokladaným zákonom a je vložená do neočíslovaného obalu. Vzbudzuje to mimoriadne závažnú pochybnosť o časovom momente založenia tejto listiny do spisu. Podľa zápisnice o vydaní veci sa tak malo stať 3. septembra 2002. Ale podľa prehľadu obsahu spisu – prvá strana zväzku I. (vyhotovený 4. marca 2003, resp. 15. mája 2003 č.l. 1660 zv. V.) sa tak mohlo stať aj neskôr, lebo chýba dátum jej založenia. Táto skutočnosť nespochybniteľne navyše preukazuje, že vyšetrovateľ vykonal nezákonnú manipuláciu so spisom za účelom prečíslovania dôkazov založených v spise v období od 4. marca do 15. mája 2003. Namietal to obvinený už počas výsluchu 9. mája 2007 (č. l. 1950) s tým, že táto písomnosť sa v spise v máji 2003 nenachádzala. Poukázal i na skutočnosti spochybňujúce tvrdenia svedka K., že text písal osobne obvinený v súvislosti so zmenou osoby advokáta. V texte listiny o tom nie je zmienka. Svedkovi mal dať obvinený listinu 21. augusta 2002. Nie je preverené pritom ani to, prečo svedok túto písomnosť neodovzdal už 28. augusta 2002 a mal tak urobiť až 3. septembra 2002. Obvinený navyše tvrdí, že tohto dňa sa so svedkom nestretol. Takáto manipulácia so spisom a jeho žurnalizovaním prvostupňovému súdu, ale ani odvolaciemu súdu nemala uniknúť, pretože to bezprostredne súviselo s posudzovaním hodnovernosti písomnosti na č.l. 153a.“[16]
Záver
Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že preštudovanie spisu podľa § 208 ods. 1 TP je dôležitý procesný úkon, ktorého podmienky vykonania sú z hľadiska naplnenia spravodlivosti konania prísne dané. V zmysle § 208 ods. 1 TP je potrebné obvineného a jeho obhajcu o takomto úkone vyrozumieť najmenej tri dni vopred a pri realizácii tohto procesného úkonu (t. j. preštudovania spisu) je potrebné predložiť oprávneným osobám vyšetrovací spis, ktorý spĺňa z hľadiska jeho obsahu podmienku úplnosti (kompletný vyšetrovací spis spolu s prílohami a všetkými dôkazmi), a ktorý tiež z hľadiska jeho formy musí umožňovať riadne naplnenie účelu inštitútu podľa § 208 TP, t. j. musí umožniť oprávnenej osobe preskúmať zákonnosť ale aj úplnosť vykonaného dokazovania, čoho nevyhnutnou podmienkou pri výkone preštudovania spisu je aj existencia riadneho obsahu spisu a riadneho číslovania spisu. Za úplnosť predkladaného spisového materiálu zodpovedá vyšetrovateľ (policajt) a ak nie sú splnené všetky tieto podmienky na riadne vykonanie preštudovania vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania podľa § 208 ods. 1 TP, v takom prípade je potrebné, aby vyšetrovateľ procesný úkon ukončil a určil (pri obvinenom a jeho obhajcovi aj pri dodržaní zákonnej lehoty, samozrejme za predpokladu, že nedôjde s ich súhlasom ku skráteniu tejto lehoty) nový termín tohto procesného úkonu. V opačnom prípade môže byť dôsledkom takto chybne vykonaného preštudovania spisu podľa § 208 ods. 1 TP odmietnutie obžaloby súdom podľa § 241 ods. 1 písm. f/ TP alebo podľa § 244 ods. 1 písm. h/ TP.
Zdroje:
[1] § 10 ods. 7 až ods. 9 TP
[2] § 208 TP
[3] Jozef Čentéš a kol., Trestný poriadok, Veľký komentár, 4.aktualizované vydanie, Eurokodex, Bratislava, 2019, ISBN:978-80-8155-087-4, str. č. 492
[4] Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 11.08.2009, sp. zn. 1To/90/2009, viď aj ZSP č. 82/2008; Rt-21/2011
[5] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2019, sp. zn. 3Tost/9/2019
[6] § 6 ods. 1 písm. z/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi (ďalej aj len „Vyhláška č. 618/2005 Z. z.“)
[7] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011, sp. zn. 4Tost/35/2010
[8] Podrobnosti a súvisiaca rozhodovacia prax viď aj na https://akmisikova.sk/k-podaniu-obzaloby-a-k-dovodom-na-odmietnutie-obzaloby/ v časti „Súčasťou podanej obžaloby sú spisy, ich prílohy a dôkazné predmety“
[9] § 6 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 618/2005 Z. z.
[10] § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 618/2005 Z. z.
[11] § 6 ods. 3 Vyhlášky č. 618/2005 Z. z.
[12] § 6 ods. 4 Vyhlášky č. 618/2005 Z. z.
[13] § 6 ods. 5 Vyhlášky č. 618/2005 Z. z.
[14] Rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo dňa 07.06.2011, sp. zn. 1T/14/2009
[15] Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2015, sp. zn. 5Tdo/68/2015
[16] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2016, sp. zn. 2TdoV/12/2014