K úprave trestov pri trestných činoch proti majetku a pri hospodárskych trestných činoch

V ostatnom období sme boli a sme svedkami až horúčkovitého boja o zníženie či ponechanie trestných sadzieb trestu odňatia slobody pri trestných činoch proti majetku a pri hospodárskych trestných činoch.

Účastníkmi tohto „boja“ sú tak subjekty a osoby so zákonodarnou iniciatívou (z oblasti výkonnej aj zákonodarnej moci) ako aj odborná a dokonca aj laická verejnosť. Do tohto boja sa výrazným spôsobom zapojila dokonca aj novinárska obec.

Na základe týchto skutočností si preto dovolím prispieť svojím názorom aj ja a dúfam, že aj tento môj názor pomôže prijať legislatívu, ktorá bude skutočne zohľadňovať spoločenskú objednávku a nie záujmy jednotlivcov, nech už sú z ktorejkoľvek skupiny osôb uvedených v predchádzajúcom odseku.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v hierarchii hodnôt chránených štátom je nepochybne potrebné rozlíšiť medzi hodnotou života a zdravia na jednej strane a hodnotou majetku na strane druhej. Predpokladám, že v tomto sa zhodneme asi všetci.

Na pochopenie problematiky dnešného „boja“ o zníženie či ponechanie trestných sadzieb je však potrebné zájsť do histórie, konkrétne do roku 2005, kedy sa tvorila súčasná právna úprava. Tento článok sa bude venovať určeniu výšky škody, ako jednej z najpodstatnejších zložiek pri určovaní konkrétnej sadzby trestu odňatia slobody.

Do 31.12.2005 bol na Slovensku platný a účinný Trestný zákon, ktorý pri majetkových a hospodárskych trestných činoch určoval trestnú sadzbu aj v nadväznosti na vývoj minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2005 vo výške 229,- EUR (pozn.: pre zjednodušenie budem uvádzať sumy v eurách, aj keď v tom čase boli na Slovensku ešte oficiálnou menou Slovenské koruny).

Od 01.01.2006 bol na Slovensku platný a účinný Trestný zákon, ktorý už nestanovoval závislosť výšky trestných sadzieb od pohyblivej zložky vývoja minimálnej mzdy, ale základná výška škody (tzv. malá škoda) bola určená na fixnú sumu prevyšujúcu 266,- EUR (v tom čase 8.000,- SK).

Táto skutočnosť nebola v roku 2006 problematická, pretože aj výška minimálnej mzdy bola v roku 2006 obdobná, a to 252,- EUR (7.600,- SK).

Na tomto mieste si pomôžem príkladom podvodu na byte:

Priemerná cena bytov na Slovensku v roku 2006 bola 999,- EUR za m2 (informácie z webového sídla NBS). To znamená, že byt vo veľkosti 50 m2 bolo možné zakúpiť za 49.950,- EUR. Aby teda páchateľovi trestného činu podvodu hrozil trest odňatia slobody na 10 – 15 rokov, musel podvodným spôsobom získať aspoň 3 byty, nakoľko musel spôsobiť škodu 133.000,- EUR a viac.

Tento mechanizmus bol v roku 2006 v poriadku, pretože zohľadňoval hospodársky stav krajiny a vytváral aj predpoklady pre správny pomer medzi hodnotami chránenými Trestným zákonom, teda medzi životom a zdravím na jednej strane a majetkom na strane druhej. Zjednodušene je totiž možné povedať, že pri potrestaní páchateľa trestného činu podvodu sadzbou trestu odňatia slobody na 10 – 15 rokov nešlo o páchateľa, ktorý spáchal trestný čin ako ojedinelý exces v živote tohto páchateľa, ale vyžadoval sa väčší rozsah páchania trestnej činnosti, ktorý predpokladal sofistikovanú a dlhodobejšiu činnosť páchateľa.

Takto popísaný mechanizmus sa však na Slovensku od roku 2006 (t. j. 17 rokov) nezmenil, pričom fixnosť zadefinovania malej škody na výšku 266,- EUR spôsobila, že pri súčasnej priemernej hodnote ceny bytov vo výške 2.982,- EUR za 1 m2 (informácie z webového sídla NBS, 3Q/2022) postačuje na uloženie trestu odňatia slobody v rozsahu od 10 – 15 rokov podvodné konanie na jedinom byte, resp. aj len na jeho časti.

V komparácii s rokom 2006, kedy na uloženie obdobného trestu bola potrebná participácia páchateľa na podvodnom konaní na minimálne 3 bytoch je tu zjavný nepomer, kedy je možné takéto vysoké tresty odňatia slobody ukladať už aj páchateľom, u ktorých ide o ojedinelý exces v ich živote. Je potrebné zdôrazniť, že práve táto skutočnosť spôsobila, že v súčasnosti už neexistuje žiadny hierarchický rozdiel medzi ochranou života a zdravia a medzi ochranou majetku.

Ak som vyššie uviedol, že asi nikto nebude polemizovať nad tým, že hodnota života a zdravia musí mať vyšší význam ako ochrana majetku, potom je celkom zjavné, že na Slovensku existuje (vzhľadom na to, čo tu bolo vyššie uvedené) nevyhnutnosť legislatívnej úpravy, ktorá by túto neželanú disproporciu pri ochrane označených hodnôt odstránila. No a vzhľadom na to, že tu naozaj existuje rozsiahla rozprava o potrebe legislatívnej úpravy a aj vzhľadom na to, že takáto úprava je pripravovaná a predkladaná rôznymi subjektmi a osobami (z rôznych častí politického spektra) je aj nepochybné, že tu dokonca existuje aj legitímna spoločenská objednávka na prijatie takejto legislatívnej zmeny.

Otázka preto neznie tak, či je potrebné takúto legislatívnu zmenu (a to čím skôr) vykonať, ale otázkou je, akú má mať táto legislatívna zmena podobu.

Začiatkom roka 2020 sa stala ministerkou spravodlivosti Mgr. Mária Kolíková. Už od začiatku svojej funkcie deklarovala rozsiahle zmeny v trestných kódexoch, ktoré však až doposiaľ zostali zo strany výkonnej moci v časti tejto problematiky nezrealizované. Z dôvodu objektivity je potrebné uviesť, že tieto zmeny Mgr. Mária Kolíková pripravila, avšak legislatívny proces začal a skončil na opakovanom (a podľa môjho názoru aj alibistickom) predložení noviel do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré by malo skončiť 02.12.2022.

Mgr. Mária Kolíková navrhovala určiť výšku malej škody na sumu 500,- EUR, pričom túto zmenu vo všeobecnej časti dôvodovej správy odôvodnila súladom s programovým vyhlásením vlády SR na roky 2021 až 2024 a v osobitnej časti dôvodovej správy k tejto problematike opäť len vo všeobecnosti uviedla, že táto zmena sa navrhuje „z dôvodu hospodárskeho vývoja od roku 2006, keďže suma 266 eur má v súčasnosti podstatne nižší význam ako v roku 2006“.  Z argumentácie Mgr. Márie Kolíkovej sme sa tak vôbec nedozvedeli, odkiaľ prišla pri definovaní malej škody práve k sume 500,- EUR. Opäť pre objektivitu je potrebné uviesť aj to, že následne sa Mgr. Mária Kolíková pokúšala v tomto návrhu aj o úpravu (znižovanie) konkrétnych trestných sadzieb pri konkrétnych trestných činoch, napríklad pri už spomínanom trestnom čine podvodu navrhla znížiť trestné sadzby trestu odňatia slobody pri značnej škode z 3 – 10 rokov na 3 – 8 rokov a pri škode veľkého rozsahu z 10 – 15 rokov na 7 – 12 rokov.

Podstatne väčší „rozruch“ vyvolal návrh novely Trestného zákona predložený do Národnej rady SR dňa 30.09.2022 poslancom NR SR Ing. Mgr. Tomášom Tarabom.

Tento návrh predpokladá definovanie malej škody v sume 400,- EUR a je potrebné uviesť, že ani z dôvodovej správy k tomuto návrhu sa nie je možné dozvedieť, ako navrhovateľ prišiel práve k tejto sume, a to aj napriek tomu, že argumentačne je vo vzťahu k tejto problematike dôvodová správa Ing. Mgr. Tomáša Tarabu podstatne bohatšia, ako argumentácia Mgr. Márie Kolíkovej. Opäť z dôvodu objektivity je potrebné uviesť, že aj Ing. Mgr. Tomáš Taraba navrhol zmeny trestných sadzieb aj pri konkrétnych skutkových podstatách trestných činov, teda napr. pri nami uvádzanom podvode navrhol pri väčšej škode zmeniť trestnú sadzbu odňatia slobody z 1 – 5 rokov na 6 mesiacov až 3 roky, pri značnej škode navrhol zníženie z 3 – 10 rokov na 2 – 8 rokov, a pri škode veľkého rozsahu navrhol zníženie z 10 – 15 rokov na 3 – 10 rokov.

Skutočnosť, že doposiaľ nedošlo k žiadnej legislatívnej zmene a skutočnosť, že dochádza ku konfliktu viacerých legislatívnych návrhov, nepochybne spôsobuje napätie nielen v odbornej, ale v podstatnom rozsahu už aj v laickej verejnosti, rozbor dôvodov však nepochybne presahuje rozsah tohto článku.

Každopádne, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti som sa veľmi potešil, keď som dňa 11.11.2022 zistil, že poslanec NR SR JUDr. Milan Vetrák, PhD. predložil do Národnej rady SR ďalšiu novelu Trestného zákona, ktorá podľa obsahu mala byť „rýchlou novelou“ (nakoľko riešila len tri ustanovenia Trestného zákona) a hlavne mala konečne vyriešiť otázku definície malej škody. Predpokladal som (a to aj z dôvodu, že pri navrhovateľovi sa jedná o poslanca vládnej koalície a obdobnú zmenu navrhoval aj poslanec parlamentnej opozície a zmenu legislatívy pripravuje paralelne aj člen výkonnej moci), že táto rýchla novela bude v Národnej rade SR „priechodná“ a vyrieši aspoň základné pnutie v spoločnosti, ktoré v súvislosti s touto problematikou a v súvislosti s viacročnou pasivitou (resp. len formálne deklarovanou aktivitou) rezortu spravodlivosti v spoločnosti vzniklo.

V návrhu novely Trestného zákona JUDr. Milana Vetráka, PhD. som sa však dozvedel, že navrhuje definovať výšku malej škody na sumu 500,- EUR, pričom ani z dôvodovej správy tohto návrhu som sa nedozvedel, akým spôsobom dospel navrhovateľ k tejto sume. Navrhovateľ odôvodnil túto sumu opäť len všeobecne odkazom na hospodársky vývoj od roku 2006, oproti návrhu Mgr. Márie Kolíkovej však JUDr. Milan Vetrák, PhD. doplnil, že pri návrhu tejto sumy zohľadnil aj predpokladané súčasné obdobie vysokej inflácie. JUDr. Milan Vetrák, PhD. však navrhol pri malej škode úplne rovnakú sumu, ako Mgr. Mária Kolíková (t. j. 500,- EUR), ktorá ale túto sumu navrhovala podstatne skôr a teda celkom zjavne nezohľadňovala súčasnú vysokú mieru inflácie. Nie je zrejmé, kde teda JUDr. Milan Vetrák, PhD. zohľadnil tú vysokú mieru inflácie, a nedáva na to odpoveď ani samotný navrhovateľ. Je však nepochybné, že pri určení tejto sumy nie je súčasná vysoká miera inflácie zohľadnená vôbec, čo je v rozpore s dôvodovou správou návrhu JUDr. Milana Vetráka, PhD.

Nie je možné polemizovať nad tým, že prijatie rýchlej novely Trestného zákona s jasným a najmä reálnym zadefinovaním výšky malej škody by prispelo tak k zmierneniu napätia v spoločnosti (vyvolané dlhodobým neriešením tejto problematiky, pričom autor poznamenáva, že tento záver nemá nič spoločné s tzv. medializovanými prípadmi), ako aj k vytvoreniu časového priestoru na predloženie prijateľného a „priechodného“ (pravdepodobne vládneho) návrhu zákona s komplexným riešením tejto problematiky (a to aj po zohľadnení možnosti časového blokovania predloženia takéhoto návrhu do Národnej rady SR po prípadnom neúspechu iných poslaneckých návrhov). Jediným predpokladom je však správne a reálne určenie definície výšky malej škody.

V akej výške je teda potrebné túto škodu (malú škodu) zadefinovať?

Ak sa vrátim na úvod tohto článku, uvádzal som, že do roku 2005 bola výška škody závislá od vývoja minimálnej mzdy, pričom v rámci tohto systému nedochádzalo k zvyšovaniu (približovaniu) hodnoty majetku na hodnotu života a zdravia, resp. v  niektorých prípadoch až nad hodnotu života a zdravia.

Za predpokladu, že výška malej škody sa v roku 2006 približne rovnala výške minimálnej mzdy a tento mechanizmus bol praxou overený, potom je zrejmé, že pri určení súčasnej definície by sme mohli  a mali vychádzať práve z výšky minimálnej mzdy určenej na rok 2023, ktorou je suma 700,- EUR. Za predpokladu, že by mal návrh zohľadňovať aj stav súčasného hospodárskeho vývoja tak, ako to vo svojom návrhu uvádza JUDr. Milan Vetrák, PhD., potom by sa mala táto suma upraviť na minimálne 770,- EUR, nakoľko existuje takýto kvalifikovaný odhad výšky minimálnej mzdy na rok 2024. Ak by sme vykonali test správnosti určenia tejto sumy podľa nášho príkladu s bytmi, potom je zrejmé, že ceny bytov stúpli od roku 2006 približne trojnásobne a aj definícia výšky malej škody by bola zvýšená približne rovnakým pomerom, čo jednak preukazuje správnosť tejto úvahy a jednak je aj v súlade so všeobecnými návrhmi všetkých troch vyššie uvedených osôb (Mgr. Mária Kolíková, Ing. Mgr. Tomáš Taraba a JUDr. Milan Vetrák, PhD.), ktorí zhodne deklarujú takú snahu o úpravu tejto problematiky, ktorá by zohľadňovala súčasný stav spoločnosti a jej hodnôt po zohľadnení hospodárskeho vývoja od roku 2006. Táto skutočnosť zároveň odôvodňuje predpoklad vzájomnej zhody všetkých subjektov, ktoré doposiaľ zmeny navrhovali.

Na záver si preto dovoľujem upriamiť pozornosť zákonodarcov pri návrhu JUDr. Milana Vetráka, PhD. zo dňa 11.11.2022 na skutočnosť, že ak by mal jeho návrh na úpravu § 125 ods. 1 Trestného zákona vychádzať z objektívnych skutočností a nie zo „strieľania od pásu“, mal by tento návrh znieť nasledovne:

V § 125 ods. 1 prvá až štvrtá veta znejú: „Škodou malou sa rozumie škoda najmenej 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda najmenej 7 000 eur. Škodou značnou sa rozumie škoda najmenej 70 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda najmenej 350 000 eur.“. 

Len takáto zmena Trestného zákona bude zohľadňovať skutočné hospodárske zmeny na Slovensku od roku 2006, bude odstraňovať existujúce napätie v spoločnosti a v tej súvislosti nespravodlivosť spôsobenú dlhodobým neriešením tejto problematiky a bude poskytovať osobám a subjektom so zákonodarnou iniciatívou dostatočný časový priestor na komplexné vyriešenie tejto problematiky. Zároveň takýto návrh nebude môcť byť spochybniteľný osobnými záujmami kohokoľvek a nebude môcť byť namietaný ani novinárskou obcou, pretože bude vychádzať z odôvodnenia jeho potreby na základe objektívnych skutočností.