Tretí diel šiestej hlavy prvej časti Trestného poriadku obsahuje veľmi dôležité dôkazné prostriedky a úpravu postupu získavania dôkazov z týchto dôkazných prostriedkov. Ide o odbornú a znaleckú činnosť, prostredníctvom ktorých sú do trestného konania získavané písomné potvrdenia alebo odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Takáto činnosť môže byť vykonávaná buď znalcom (resp. znaleckou organizáciou), znaleckým ústavom alebo v jednoduchších prípadoch je možné požiadať o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia aj osobu, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti. Osoba, ktorá má potrebné odborné znalosti môže byť požiadaná aj o vypracovanie znaleckého posudku, pri takejto osobe je však potrebné splniť aj ďalšie zákonné predpoklady, konkrétne musí ísť aj o osobu s potrebnými občianskymi predpokladmi, táto osoba musí s takýmto pribratím do trestného konania súhlasiť a musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o doplnení niektorých zákonov.
Dôležitosť týchto dôkazných prostriedkov je určená tým, že na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov (najmä výsluchov) spravidla nie sú dôkazy získané z týchto dôkazných prostriedkov zaťažené rôznou mierou sugestívnosti spôsobenej napríklad vzťahom nositeľa dôkazu k páchateľovi vyšetrovaného trestného činu alebo k poškodenému, či vlastnými osobnými záujmami vypočúvanej osoby, alebo napríklad tzv. únavou pamäťovej stopy. Výsledkom použitia týchto dôkazných prostriedkov tak spravidla sú dôkazy, ktoré majú pre vyšetrovanú vec dôležitý význam (keďže objasňujú skutočnosť dôležitú pre trestné konanie) a tieto dôkazy sa súčasne vyznačujú vysokou mierou objektivity, resp. ich objektivitu nie je možné spochybniť. Z tohto pohľadu je možné vysloviť záver, že pri rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní a najmä súdov ide o dôkazy, na základe ktorých dôjde k prikloneniu sa rozhodujúceho orgánu na jednu z dvoch skupín navzájom proti sebe stojacich dôkazov získaných spravidla výsluchmi v trestnom konaní, teda svojim spôsobom ide o rozhodujúce dôkazy v trestnom konaní.
Znalecký posudok (ale aj odborné vyjadrenie), resp. závery znalca (a aj závery inej odborne spôsobilej osoby) ale aj postup znalca (resp. inej odborne spôsobilej osoby) však musia byť objektom hodnotenia zo strany rozhodujúceho orgánu úplne rovnako, ako je tomu aj pri iných dôkazných prostriedkoch a dôkazoch (III. ÚS 267/2014, ďalej Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010, sp. zn. 1MObdoV/11/2008 a tiež aj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 06.01.2010, sp. zn. 30Cbo/5359/2007). Absencia hodnotenia postupu pri aplikácii týchto dôkazných prostriedkov a automatické preberanie výsledkov týchto dôkazných prostriedkov je totiž najčastejšou chybou konajúcich a vo veci rozhodujúcich orgánov.
V praxi sa je potom možné stretnúť napríklad s tým, že súd pri svojom rozhodovaní vychádza zo záveru znalca z odboru Písmoznalectvo odvetvie Ručné písmo, ktorý konštatuje jednoznačnú zhodu medzi skúmaným podpisom a porovnávacím materiálom posudzovanej osoby, pričom znalec v znaleckom posudku sám konštatuje, že plynutie času má vplyv na možné závery posudku a zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že znalec nemal k dispozícii nielen porovnávacie materiály z posudzovaného obdobia, ale ani z obdobia napríklad tri roky pred posudzovaným obdobím a ani tri roky po posudzovanom období a dokonca zo skúmania vyradil bez odôvodnenia nesporne pravý podpis posudzovanej osoby, ktorého znaky by spochybňovali jeho jednoznačné závery. V takomto prípade súd nielenže môže, ale dokonca musí v rámci svojho hodnotenia tohto dôkazného prostriedku a dôkazu vziať do úvahy tieto skutočnosti a ak bude závery znalca považovať aj napriek tomu za správne, musí jasne a zrozumiteľne vysvetliť, prečo nemá o záveroch znalca pochybnosti.
Je teda jednoznačné, že pri týchto dôkazných prostriedkoch a dôkazoch z nich získaných ide o objektívne a rozhodujúce dôkazy, ktorých závery však práve z dôvodu ich významu nemôže rozhodujúci orgán prebrať automaticky a automaticky ich považovať za správne, ale znalec (alebo odborne spôsobilá osoba) by mal de facto o správnosti jeho záverov rozhodujúci orgán dokázať „presvedčiť“, pričom práve v rámci hodnotenia dôkazov by mal rozhodujúci orgán závery znalca lebo odborne spôsobilej osoby (ale nielen závery, ale aj jeho postup a dokonca aj podklady slúžiace na znalecké skúmanie) podrobiť dôkladnému hodnoteniu, čo v praxi často absentuje.
§ 141
Odborná činnosť
(1)
Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.
(2)
O vyžiadaní odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia podľa odseku 1 sa rozhodne opatrením.
(3)
Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Táto organizácia v odbornom vyjadrení alebo písomnom potvrdení uvedie meno osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia.
(4)
Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Na jeho návrh možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania odborného vyjadrenia.
(5)
Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie možno vyžiadať aj od štátneho orgánu, ktorý odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predloží vždy bez náhrady.
K ods. 1:
Ide o inštitút, na základe ktorého je možné do trestného konania na posúdenie určitej odbornej skutočnosti dôležitej pre trestné konanie alebo na potvrdenie určitej skutočnosti vyžiadať vyjadrenia a potvrdenia aj od osoby, ktorá nie je formálne zapísaná do zoznamu znalcov, vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR.
V prvom rade je potrebné uviesť, že výstupy získané podľa tohto inštitútu nie sú výsledkom znaleckých úkonov teda tieto výstupy nie je možné na hlavnom pojednávaní súdu vykonať ako tzv. znalecké dokazovanie (§ 268 TP), ale dôkazy z nich sú vykonávané ako tzv. listinné dôkazy (§ 269 TP). Osoby vydávajúce takéto písomné potvrdenie či spracúvajúce odborné vyjadrenie je možné v trestnom konaní vypočúvať len v procesnom postavení svedka, t. j. nie v procesnom postavení znalca. Táto skutočnosť tiež vylučuje, aby osoba, ktorá vykonávala v totožnej veci odbornú činnosť, aby následne v tej istej veci vykonávala znaleckú činnosť.
Ustanovenie definuje dve formy výstupov („dôkazov“). Ide o písomné potvrdenie a odborné vyjadrenie. Pri písomnom potvrdení pôjde o potvrdenie existujúcej skutočnosti osobou odborne spôsobilou na vydanie takéhoto potvrdenia a pri odbornom vyjadrení pôjde o odborné posúdenie určitej okolnosti dôležitej pre trestné konanie. Pri písomnom potvrdení pôjde napríklad o potvrdenie o návšteve lekára, či napríklad pred novelou Trestného zákona – Zák. č. 40/2024 Z. z. vydával príslušný útvar PZ potvrdenie o hodnote drogy predávanej v konkrétnom čase na konkrétnom mieste. Pri odbornom vyjadrení pôjde napríklad o posúdenie charakteru a závažnosti zranení poškodeného lekárom, či napríklad posúdenie hodnoty majetkovej škody spôsobenej trestným činom pri odcudzení motorového vozidla. K formálnym náležitostiam „výstupov“ z odbornej činnosti viď aj komentár k ustanoveniu § 142 ods. 1 TP.
Ak by bol teda spáchaný napríklad trestný čin poškodzovania cudzej veci rozbitím výkladu v obchode, písomným potvrdením by bolo potvrdenie „sklenára“ o cene jedného metra štvorcového sklenej tabule v konkrétnej hrúbke v čase skutku a v danom meste, pričom pod odborným vyjadrením by bolo potrebné rozumieť vyjadrenie „sklenára“ k cene uvedenia výkladu do pôvodného stavu, teda k cene, ktorá by zahrňovala konkrétnu cenu konkrétnej tabule skla (v rozmere rozbitého výkladu, teda skla v konkrétnej hrúbke narezaného na konkrétny výklad a dovezeného na konkrétne miesto), spolu s cenou práce za odstránenie pôvodného rozbitého výkladu a osadenia novej tabule skla.
Pri trestnom čine ublíženia na zdraví by písomným potvrdením bolo potvrdenie lekára o tom, že poškodený sa nechal v konkrétny deň ošetriť, pričom odborným vyjadrením by bolo popísanie charakteru zranení a odhadovanej doby liečenia týchto zranené.
V obidvoch prípadoch sa tieto výstupy žiadajú v skutkovo a právne jednoduchých veciach, pričom za predpokladu, že by zložitosť objasňovanej veci neumožňovala prijať záver o skutkovo a právne jednoduchej veci, v takom prípade by bolo potrebné k objasňovanej skutočnosti vykonať znaleckú činnosť prostredníctvom znalca, znaleckej organizácie alebo znaleckého ústavu v zmysle ustanovení § 142 a nasl. TP. Skutkovú a právnu náročnosť posudzuje konajúci orgán, ktorý rozhoduje o forme zvolenej činnosti (odbornej alebo znaleckej).
Existencia možnosti aplikácie odbornej činnosti je vyjadrením subsidiarity jednotlivých dôkazných prostriedkov v snahe zákonodarcu o zjednodušenie, zrýchlenie, zefektívnenie a hospodárnosť trestného konania.
V prípade rozdielnosti dvoch odborných vyjadrení by aj v skutkovo a právne jednoduchej veci muselo dôjsť k aplikácii znaleckej činnosti v zmysle ustanovení § 142 a nasl. TP za účelom odstránenia rozporov výsledkov odbornej činnosti, samozrejme za predpokladu, že by sa ani výsluchom osôb, ktoré odborné vyjadrenie spracovali (v procesnom postavení svedkov) nedosiahlo odstránenie týchto vzájomných rozporov.
K rovnakému postupu (k aplikácii znaleckej činnosti) by muselo dôjsť aj v prípade existujúcich pochybností o správnosti písomného potvrdenia.
Ustanovenie § 141 ods. 1 TP síce nevyžaduje, aby o správnosti odborného vyjadrenia neexistovali pochybnosti, avšak rozhodujúci orgán aj tento dôkaz musí hodnotiť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 TP, teda ak by existovali o správnosti odborného vyjadrenia pochybnosti, konajúci a rozhodujúci orgán sa s týmito pochybnosťami musí v rámci meritórneho rozhodovania riadne vysporiadať.
Ak je v trestnom konaní potrebné posúdiť skutočnosti dôležité pre trestné konanie osobou odborne znalou, nemôže takéto posúdenie vykonať orgán činný v trestnom konaní alebo súd a to ani v takom prípade, ak by takýmito odbornými znalosťami orgán činný v trestnom konaní alebo súd disponoval.
Samotná existencia dôkazných prostriedkov v rámci odbornej činnosti a dôvody tejto existencie priorizujú v skutkovo a právne jednoduchých veciach aplikáciu práve týchto dôkazných prostriedkov, avšak niektoré ďalšie ustanovenia Trestného poriadku stanovujú situácie, pri ktorých je potrebné obligatórne aplikovať znaleckú činnosť, čím je vylúčená aplikácia odbornej činnosti v zmysle ustanovení § 141 TP. Okrem všeobecne vymedzených situácií v ustanoveniach § 142 ods. 1 TP a § 147 ods. 1 TP ide aj o prípady pitvy mŕtvoly (§ 142 ods. 1 TP), preskúmania iného znaleckého posudku (§ 147 ods. 1 TP), vyšetrenia duševného stavu obvineného (§ 148 ods. 1 TP) a vyšetrenia duševného stavu svedka (§ 150 TP).
Otázku posúdenia, či z hľadiska zložitosti objasňovanej skutočnosti išlo už o potrebu vykonania znaleckej činnosti alebo postačovalo odborné vyjadrenie v zmysle ustanovenia § 141 ods. 1 TP riešil napríklad Najvyšší súd SR v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4Tdo/3/2020 (rozsudok zo dňa 02.03.2021). Išlo o situáciu, kedy vyšetrovateľ vyžiadal na ohodnotenie odcudzených vecí z rodinného domu odborné vyjadrenie podľa § 141 ods. 1 TP. Z hľadiska popisu skutku išlo o odcudzenie celého zariadenia rodinného domu, teda jednalo sa o hodnotenie množstva vecí z množstva znaleckých odvetví (elektronika, nábytok, časti motorových vozidiel a pod), pričom osoby ohodnocujúce majetok odcudzené veci ani nemali k dispozícii. Najvyšší súd SR tu dospel k záveru, že vyžiadanie odborného vyjadrenia podľa § 141 ods. 1 TP nebolo postačujúce a vyšetrovateľ mal v danej veci postupovať podľa § 142 ods. 1 TP (pribratie znalca na vykonanie znaleckej činnosti). Vzhľadom na to, že na odborné vyjadrenie v tom prípade nebolo možné prihliadať, Najvyšší súd SR skonštatoval dôkaznú núdzu vo veci určenia výšky spôsobenej škody a z tohto dôvodu skonštatoval nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý spôsoboval nemožnosť správneho posúdenia kvalifikácie daného skutku.
K ods. 2:
Na rozdiel od znaleckej činnosti, pri ktorej sa vždy znalec do konania priberá uznesením (teda formalizovaným rozhodnutím, proti ktorému je vždy prípustný opravný prostriedok – sťažnosť), pri aplikácii odbornej činnosti postačuje len vyžiadanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia osoby disponujúcej potrebnými odbornými znalosťami. Vyžiadanie sa vykoná opatrením, teda neformálnym rozhodnutím (viď ustanovenie § 10 ods. 18 TP), voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a nakoľko nie je stanovená ani forma (ústna alebo písomná), nie sú stanovené ani presné obsahové náležitosti opatrenia. Opatrenie sa stranám v konaní nedoručuje.
Absencia možnosti podať proti opatreniu opravný prostriedok však nevylučuje možnosť obvineného alebo poškodeného (prípadne aj inej osoby, ktorej právo na podávanie návrhov na vykonanie dokazovania Trestný poriadok priznáva, a v konaní pred súdom aj prokurátorovi) uplatňovať z dôvodu námietky voči postupu konajúceho orgánu (z vecných dôvodov alebo z dôvodov na strane vyžiadanej osoby) ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania (viď napr. § 34 ods. 1 TP alebo § 45 ods. 2 písm. b/ TP, § 46 ods. 1 TP, § 54a ods. 1 TP), ktorými je možné namietané vady postupu konajúceho orgánu odstrániť. V tomto smere sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku sp. zn. 4Tdo/3/2020 zo dňa 02.03.2021, kde uviedol: “Je pravdou, že pokiaľ by v prejednavánej veci bolo vykonávané znalecké dokazovanie, znalec či znalecká organizácia by boli do konania pribratí uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť, pričom proti opatreniu, ktorým bola znalecká organizácia požiadaná v prejednávanej veci o podanie odborného vyjadrenia, opravný prostriedok prípustný nie je. Ani za takejto situácie však nič obvinenému nebránilo, aby znaleckú organizáciu, či jej uloženú úlohu, namietal, s čím by sa orgány činné v trestnom konaní alebo súd museli vysporiadať, a to aj keď proti spomínanému opatreniu opravný prostriedok prípustný nie je.“.
Vyžiadanie je oprávnený vykonať v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu, pričom by malo byť z vyžiadania zrejmé, o čo konkrétne orgán činný v trestnom konaní alebo predseda senátu žiada. Osoba, od ktorej je odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyžiadané by mala byť upozornená na 3-dňovú lehotu na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy (k tomuto viď komentár k ustanoveniu § 152 ods. 3 TP). V zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 TP majú právo obstarávať dôkazy aj strany v konaní, teda aj listinné dôkazy spĺňajúce formu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia je oprávnená predložiť aj strana v konaní. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti teda aj pri absencii určenia presných obsahových náležitostí opatrenia (vyžiadania) a pri absencii určenia formy opatrenia je však zrejmé, že opatrenie by malo mať písomnú podobu (aby bolo zrejmé, kto odbornú činnosť vyžiadal, čo v rámci nej žiadal vykonať a posúdiť a že poučil vyžiadanú osobu o náhradách nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy).
K ods. 3:
Vymedzenie organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia je len demonštratívne. To znamená, že v praxi nie je vylúčené, aby odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyhotovila aj iná osoba (či už fyzická alebo právnická), napr. osoba zapísaná v zozname znalcov, štátny orgán (§ 141 ods. 5 TP) alebo aj iná osoba disponujúca potrebnými odbornými znalosťami. Rozhodujúcim teda nie je status osoby, ale existencia príslušných odborných znalostí.
Z týchto skutočností je možné vyvodiť aj záver, že povinnosť uviesť meno osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia sa nevzťahuje len na organizáciu, ale analogicky na všetky subjekty podávajúce odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie. Ide vždy o osobu alebo aj o viac osôb, ktoré vzhľadom na to, že sa priamo podieľali na vypracovaní odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia, budú v rámci svojej svedeckej výpovede schopné vysvetliť svoj postup a odstrániť prípadné rozpory vo svojich záveroch.
K ods. 4:
Záujem na spracovaní správneho odborného vyjadrenia priznáva osobám spracúvajúcim odborné vyjadrenie určité oprávnenia. Ide o dve oprávnenia: 1/ oboznámenie sa so spisom a 2/ navrhovať dôkazy, bez ktorých vykonania nemôže táto osoba odborné vyjadrenie spracovať.
Rovnaké oprávnenia nepriznáva toto ustanovenie osobe spracúvajúcej písomné potvrdenie, pretože sa predpokladá, že takáto osoba vychádza z iných skutočností, ako z tých, ktoré sú súčasťou spisu a ide o potvrdenie skutočností, ktorých existencia je nezávislá od vykonaného dokazovania v konkrétnom spise.
Rozsah nazretia do spisu a potrebu vykonania navrhnutého dôkazu (nech by nazretie do spisu žiadala aj osoba poskytujúca písomné potvrdenie alebo takáto osoba navrhovala vykonanie dôkazu) vždy posúdi a rozhodne o ňom konajúci orgán.
K ods. 5:
Štátny orgán spracuje a poskytne odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vždy bez náhrady za výkon odbornej činnosti. Pre ostatné subjekty táto podmienka neplatí, pričom všeobecné podmienky na výkon náhrady nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy, alebo iného preukázateľného ušlého príjmu u ostatných subjektov sú vymedzené v ustanovení § 152 ods. 3 TP.
Znalecká činnosť
§ 142
(1)
Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu mŕtvoly.
(2)
Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť ako znalec pribratý lekár, ktorý zomrelého ošetroval počas choroby, ktorá smrti predchádzala.
(3)
O pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.
K ods.: 1
Rovnako ako pri odbornej činnosti, aj tu by mala platiť určitá subsidiarita „priberania“ jednotlivých subjektov na výkon znaleckej činnosti. Prednosť má v tomto prípade pribratie znaleckej organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je predmetom znaleckej činnosti a obsahom znaleckého posudku, resp. ak v zozname znalcov nie je takáto organizácia zapísaná, pribratá do konania môže byť aj fyzická osoba zapísaná do zoznamu znalcov. V prípade, že v príslušnom odbore nie je zapísaný žiadny znalec (organizácia ani fyzická osoba), alebo takýto znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť (napríklad pre jeho pomer k veci), alebo by vykonanie znaleckej činnosti takýmto zapísaným znalcom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, je možné v rámci tretej možnosti pribrať do konania aj tzv. znalca ad hoc, t. j. osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, ale disponuje príslušnými odbornými znalosťami, občianskymi predpokladmi, s vykonaním znaleckej činnosti súhlasí a zložila sľub podľa osobitného zákona (§ 5 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z.). Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že splnenie zákonných podmienok na pribratie znalca ad hoc by mal priberajúci orgán dokázať preukázať, aby sa tým vylúčila akákoľvek pochybnosť zo svojvoľného priberania do konania takej osoby, ktorá priberajúcemu orgánu z rôznych dôvodov (či už vecných alebo osobných) vyhovuje.
Trestný poriadok ani osobitný zákon (zákon č. 382/2004 Z. z.) nevylučuje vypracovanie znaleckého posudku znalcom zapísaným v obdobnom zozname znalcov v inom štáte. Ak teda nie je v príslušnom znaleckom odbore v Slovenskom zozname znalcov zapísaný žiadny znalec, resp. ak tam zapísaný znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť, neprichádza do úvahy automaticky hneď pribratie znalca ad hoc, ale môže byť zvolená aj možnosť pribratia znalca zo zahraničia, samozrejme ak je takýto znalec riadne poučený podľa príslušných ustanovení Slovenského Trestného poriadku. Pri obstaraní takéhoto znaleckého posudku jednou zo strán by mal znalecký posudok obsahovať aj poučenie podľa Slovenského Trestného poriadku a vyhlásenie znalca, že tomto poučeniu v plnom rozsahu porozumel a berie ho na vedomie, resp. takýto znalec by mal byť (najneskôr pri vykonaní znaleckého posudku v konaní na súde) poučený v tomto rozsahu súdom. Najmä pri pribratí takéhoto zahraničného znalca orgánom činným v trestnom konania alebo súdom narážame už na problematiku možných neprimeraných ťažkostí (napríklad s účasťou znalca na hlavnom pojednávaní, s dĺžkou znaleckej činnosti) a neprimeraných nákladov, teda je v takomto prípade na mieste skúmať dôvodnosť pribratia zahraničného znalca v komparácii s pribratí znalca ad hoc.
Znalecký posudok môže obstarať aj strana v konaní, pričom v štádiu konania pred súdom môže strana dokonca predložiť aj znalecký posudok znalca ad hoc (viď ustanovenie § 268 ods. 4 TP). Ak však ide o znalecký posudok znalca ad hoc, znalec musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 Zák. č. 382/2004 Z. z. pred súdom a predseda senátu musí takéhoto znalca poučiť o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Znalec sa musí vyjadriť, či posudok podal v zmysle zloženého sľubu.
V rámci vyššie uvedenej subsidiarity priberania znalcov stojí na najvyššej priečke možnosť pribratia znaleckého ústavu, konkrétne v prípadoch potreby podania znaleckého posudku v prípadoch výnimočných a obzvlášť závažných, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo v prípadoch potreby preskúmania posudku iného znalca, resp. znalcov, ak v rámci ich znaleckých posudkov existujú rozpory, ktoré neboli odstránené inak (napríklad výsluchmi znalcov).
Toto ustanovenie hovorí výlučne o pribratí znalca. Z vyššie uvedeného komentára vyplýva, že postavenie znalca môžu mať buď právnické alebo fyzické osoby zapísané v zozname znalcov (nevynímajúc obdobný zahraničný zoznam znalcov), znalec ad hoc a aj znalecký ústav. Znalec vykonáva svoju činnosť podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je Zákon č. 382/2004 Z. z. Zoznam znalcov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, vykonávacími predpismi k Zákonu č. 382/2004 Z. z. sú Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a Vyhláška ministerstva spravodlivosti SR č 228/2018 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej prílohách sú definované jednotlivé znalecké odbory, odvetvia a ich obsahové vymedzenie.
Znalec môže vykonávať znaleckú činnosť len vtedy, ak má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom jeho činnosti, ktorého existenciu je možné overiť na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Formálne náležitosti znaleckého posudku sú uvedené v § 17 Zákona č. 382/2004 Z. z.
Postavenie znalca je samostatným procesným postavením (znalec je tzv. subjektom trestného konania), ktorého procesné postavenie je nezlučiteľné s iným procesným postavením (napr. s postavením svedka, poškodeného, či napríklad obvineného). Ak má byť osoba zapísaná v zozname znalcov vypočutá ako svedok, pretože určité skutočnosti dôležité pre trestné konanie vnímala táto osoba vlastnými zmyslami, nemôže táto osoba vystupovať v tom istom trestnom konaní ako znalec a vykonávať znaleckú činnosť. Rovnako tak v rámci svojej výpovede sa takýto svedok nemôže vyjadrovať k odborným veciam. V praxi je teda neprípustné, ak napríklad pri trestom čine pytliactva vypočúva súd vedúceho predstaviteľa poškodeného poľovníckeho združenia (ktorý nevnímal spáchanie skutku, o ktorom sa koná, vlastnými zmyslami) v procesnom postavení svedka k tomu, či páchateľ mohol rozpoznať na určitú vzdialenosť druh zastrelenej zvery, resp. jej určité markanty. Vypočúvanej osobe v takomto prípade jednoznačne nepatrí procesné postavenie svedka, pretože nevnímala spáchanie skutky vlastnými zmyslami, patrí jej síce postavenie svedka – poškodeného, avšak len vo vzťahu k vyjadreniu sa k výške spôsobenej škody a k uplatneniu si nárokov na náhradu tejto škody, preto na posúdenie takejto odbornej otázky mal byť do konania pribratý znalec zapísaný v zozname znalcov, prípadne znalec ad hoc, resp. pri skutkovo a právne jednoduchom skutku by do úvahy prichádzalo ešte aj vyžiadanie odborného vyjadrenia.
V tejto súvislosti posudzoval napríklad Najvyšší súd SR situáciu, keď dovolateľ (ako obvinený a účastník dopravnej nehody) namietal, že bol uznaný vinným najmä na základe znaleckého posudku znalca, ktorý konštatoval, že obvinený v čase skutku s najväčšou pravdepodobnosťou šoféroval, pričom išlo o znalca, ktorý obvineného aj ako lekár po nehode ošetroval. Okresný a krajský súd uviedli, že ako znalec je vylúčený z konania len ten ošetrujúci lekár, ktorý by bol pribratý na vykonanie pitvy zomrelého. Okresný a aj krajský súd uviedli, že v situácii, ktorá bola predmetom vyšetrovania, znalec vylúčený z podania znaleckého posudku nebol. Dovolací súd sa s tým nestotožnil a uviedol: „V tej istej trestnej veci nemôže dôjsť ku kumulácií postavenia znalca a osoby, ktorá ošetrovala či už obvineného alebo poškodeného po čine, pre ktorý sa vedie trestné konanie. Ošetrujúci lekár v tomto prípade, totižto získal informácie o zraneniach obvineného svojou vlastnou činnosťou a nie z iných nezávislých zdrojov. Nemôže tak v trestnom konaní podať o týchto zraneniach objektívny a nestranný znalecký posudok. Mohol by podať o zraneniach odborné vyjadrenie, ku ktorému by však bol vypočutý ako svedok – odborník. Takéto jeho procesné postavenie svedok – odborník a zároveň znalec nemôžu v tom istom trestnom konaní splývať, pretože by tak absentovala jedna zo základných podmienok stanovená pre charakter znaleckej činnosti, a to že musí byť objektívna.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.03.2024, sp. zn. 1Tdo/17/2024).
Znalec nie je stranou v trestnom konaní, preto môže byť ten istý znalec pribratý napríklad v tom istom trestnom konaní vedenom pre trestný čin výtržníctva aj na posúdenie zranení poškodeného a aj na posúdenie zranení obvineného.
Rovnako, ako pri odbornej činnosti, ani pri znaleckej činnosti nie je oprávnený takúto činnosť vykonávať orgán činný v trestnom konaní alebo súd a to ani vtedy nie, ak by sám disponoval príslušnými odbornými znalosťami.
Posúdenie toho, či je potrebné určitú skutočnosť posúdiť formou odbornej činnosti (odborného vyjadrenia podľa § 141 TP) alebo formou znaleckej činnosti (znaleckým posudkom podľa § 142 TP) závisí od konajúceho orgánu (orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu), ktorý túto potrebu hodnotí z hľadiska zložitosti objasňovanej skutočnosti. Ak sme pri vymedzení odbornej činnosti v komentári k ustanoveniu § 141 TP pri zraneniach osoby uvádzali, že pod písomným potvrdením budeme rozumieť potvrdenie o tom, že poškodená osoba vyhľadala lekárske ošetrenie a pod odborným vyjadrením budeme rozumieť popis zranení a odhad dĺžky liečby, potom pod znaleckou činnosťou je potrebné rozumieť posúdenie mechanizmu zranení, identifikáciu útočného predmetu, určenie doby liečby v konkrétnom prípade, posúdenie toho, či zranenia mohli vzniknúť tak, ako to udávajú jednotlivé strany v konaní, určenie primeranosti stanovenej práceneschopnosti, prípadne aj bodové ohodnotenie zranení v zmysle tzv. bolestného a posúdenia prípadných trvalých následkov. K spôsobu posúdenia potreby použitia odbornej činnosti alebo znaleckej činnosti viď aj komentár k ustanoveniu § 141 ods. 1 TP.
Trestný poriadok nedefinuje čo je potrebné rozumieť pod pojmom „objasňovanie skutočnosti obzvlášť zložitej“. V praxi však pôjde najmä o prípady zložité z pohľadu rozsahu posudzovania, teda v prípadoch, kde sa predpokladá, že vzhľadom na rozsah posudzovania konkrétnej skutočnosti je možné predpokladať, že vedomosti jediného znalca by nemuseli byť dostačujúce na to, aby bol výstup tohto znalca bezchybný. Spravidla tu nepôjde o priberanie znalcov z rôznych znaleckých odborov a odvetví, aj keď ani takáto možnosť nie je vylúčená, najmä pri znalcoch z totožného odboru a príbuzných odvetví. Vždy by malo ísť však o znalcov, ktorí sú vzhľadom na svoje obsahové zameranie resp. odborné znalosti schopní (každý samostatne) posúdiť podstatnú časť posudzovanej okolnosti a nielen zodpovedať čiastkové otázky v rámci znaleckej činnosti. Takéto situácie je totiž možné riešiť buď samostatným pribratím dvoch znalcov, alebo v prípade čiastočného prekrývania obsahového zamerania jednotlivých znalcov aj formou pribratia konzultanta (viď § 152 ods. 1 TP).
Ustanovenie § 142 ods. 1 TP určuje dva prípady, kedy je v súčasnosti obligatórne potrebné pribrať k vypracovaniu jedného znaleckého posudku dvoch znalcov. Ide o prípad potreby objasnenia skutočnosti obzvlášť zložitej a v prípade pitvy mŕtvoly.
Znalecký posudok alebo jeho doplnenie sú najčastejšími úkonmi znaleckej činnosti. Zákon č. 382/2004 Z. z. však stanovuje aj ďalšie úkony znaleckej činnosti, ktorými sú odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Z hľadiska formy výstupov z týchto úkonov znaleckej činnosti sa vždy vyžaduje dodržanie formy ako u znaleckého posudku v rozsahu § 17 ods. 5 Zák. č. 382/2004 Z. z., pretože „primerané použitie formálnych náležitostí vlastných pre znalecké posudky pri vykonávaní jednoduchších foriem znaleckých úkonov má za následok nárast ich výpovednej hodnoty a presvedčivosti, pričom rozsah primeranosti použitia formálnych náležitostí charakteristických pre znalecké posudky pri vykonávaní iných foriem znaleckej činnosti je potrebné posudzovať z hľadiska zabezpečenia ich preskúmateľnosti“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. mája 2018, sp. zn. 4Sžk/22/2017). Na tomto mieste je potrebné uviesť, že termín „odborné vyjadrenie“ podľa § 16 ods. 1 Zák. č. 382/2004 Z. z. (ako výsledok znaleckej činnosti) nie je možné stotožňovať s termínom „odborné vyjadrenie“ podľa § 141 ods. 1 TP (ako výsledkom odbornej činnosti). Preto ani obsahové (formálne) náležitosti odborného vyjadrenia podľa Zák. č. 382/2004 Z. z. sa nevzťahujú na obsahové (formálne) náležitosti odborného vyjadrenia podľa § 141 ods. 1 TP, ktorého forma a obsah nemusí dosahovať striktne danú formu a obsah výstupov znaleckej činnosti podľa Zák. č. 382/2004 Z. z.
K ods. 2:
Ide tu o aplikáciu obligatórneho vylúčenia znalca, pri ktorom existujú pochybnosti o jeho nezaujatosti k veci (viď napr. ustanovenie § 144 ods. 1 TP, veta prvá), aj keď v tomto prípade ide o osobitný dôvod vylúčenia znalca.
Toto ustanovenie určuje výlučne časové kritérium, ktorým je okamih smrti. Z uvedeného potom vyplýva, že aj lekár, ktorý ošetroval zomrelého výlučne na mieste spáchania trestného činu, prípadne bol privolaný na miesto činu a skonštatoval smrť poškodeného, je z následnej znaleckej činnosti formou prehliadky a pitvy mŕtvoly vylúčený.
K ods. 3:
Forma uznesenia je upravená v ustanovení § 176 TP. Opravným prostriedkom proti uzneseniu o pribratí znalca je sťažnosť (viď § 185 ods. 1 TP). Sťažnosť nemá odkladný účinok, to znamená, že ak je do konania pribratý uznesením napríklad znalec na skúmanie duševného stavu obvineného a obvinený podá proti tomuto uzneseniu sťažnosť, aj v prípade, že o sťažnosti ešte nie je rozhodnuté, môže znalec z príslušného znaleckého odboru vykonať osobné vyšetrenie obvineného. Sťažnosť môže podať osoba, ktorej uznesenie sa priamo dotýka (§ 186 TP). Dôvodmi na podanie sťažnosti sú jednak dôvody vecné (napríklad že položená otázka nesúvisí s predmetom dokazovania, prípadne ide nad rámec dokazovania, alebo že znalec nie je oprávnený z hľadiska obsahu vymedzenia jeho znaleckého odvetvia zodpovedať zadanú otázku), ale sa môže jednať o dôvody v osobe znalca, t. j. dôvody, pre ktoré je znalec z vykonávania znaleckej činnosti vylúčený (napr. by mal posúdiť hodnotu poškodenia jeho vlastného motorového vozidla).
§ 143
(1)
Orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie do trestného konania na podanie znaleckého posudku podľa § 142 predovšetkým znaleckú organizáciu špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckého posudku. Táto organizácia v znaleckom posudku uvedie meno znalca, ktorého možno vypočuť k obsahu znaleckého posudku.
(2)
Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname znalcov nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi, ak s tým súhlasí. Taká osoba je povinná pred vykonaním znaleckej činnosti zložiť sľub podľa osobitného zákona; ak ide o právnickú osobu, sľub zloží fyzická osoba poverená touto právnickou osobou vykonaním znaleckej činnosti.
K ods.1:
Priberajúcim subjektom je v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom je orgánom rozhodujúcim o pribratí znalca súd, resp. predseda senátu.
Znaleckou organizáciou je právnická osoba zapísaná v zozname znalcov, v tomto ustanovení vynímajúc znalecký ústav.
Znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou podpisuje štatutár znaleckej organizácie a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti, pričom na záver znaleckého posudku je uvedené meno znalca (alebo znalcov), ktorý znalecký posudok vypracoval a môže byť v prípade potreby vypočutý v trestnom konaní v procesnom postavení znalca.
V komentári k ustanoveniu § 142 ods. 1 TP sme uviedli legislatívou predpokladanú subsidiaritu priberaných subjektov (1/ znalecká organizácia, 2/ znalec – fyzická osoba, 3/ znalec – ad hoc, 4/ znalecký ústav). Nerešpektovanie tejto subsidiarity v prípade pribratia znalca ad hoc pri existencii znalca zapísaného v zozname znalcov riešil napríklad Najvyšší súd SR vo svojom Rozsudku zo dňa 27.04.2022, sp. zn. 3Tdo/80/2020, kde uviedol:
„Z § 143 ods. 2 Trestného poriadku a v nadväznosti naň z § 2 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 je zrejmé, že za znalca v trestnom konaní možno ustanoviť aj osobu nezapísaná v zozname znalcov, avšak za splnenia týchto podmienok:
– súhlasí s ustanovením;
– má potrebné odborné a občianske predpoklady;
– v príslušnom odbore alebo odvetví nebola zapísaná žiadna osoba, alternatívne osoba zapísaná v zozname znalcov nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi;
– zloží zákonom predpísaný sľub (podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca).
V posudzovanej trestnej veci je nepochybné, že PhDr. W. F., PhD. v čase jej ustanovenia (ad hoc) za tzv. „znalkyňu na sľub” nebola zapísaná v zozname znalcov, pričom z uvedených zákonných podmienok bolo splnené len to, že menovaná s ustanovením za znalkyňu súhlasila a že zložila zákonom predpísaný sľub. Ďalšie zákonné podmienky na jej pribratie za znalkyňu však splnené neboli. Z obsahu spisu možno konštatovať rezignáciu orgánov prípravného konania na zisťovanie a spisové zdokumentovanie dôvodu/dôvodov, pre ktorý/ktoré na vypracovanie psychologického znaleckého posudku, vo vzťahu k maloletým poškodeným deťom v tomto trestnom konaní (o ktorých v rozhodnom čase existovalo podozrenie, že boli týrané obžalovaným), nebol pribratý znalec zapísaný v zozname znalcov pre odbor klinickej psychológie detí. Z (aj verejne) dostupného zoznamu znalcov v rozhodnom čase vyplýva, že pre uvedený odbor bolo v zozname znalcov zapísaných množstvo znalcov (aj v rámci príslušného regiónu), preto v žiadnom prípade dôvodom pre pribratie znalca tzv. na sľub nebola splnená podmienka, že by v príslušnom odbore alebo odvetví nebola zapísaná žiadna osoba. Spisovo nebol dokumentovaný akýkoľvek pokus (hoci aj neúspešný) o pribratie (kontaktovanie) akéhokoľvek v zozname zapísaného znalca; tým skôr potom nebol dokumentovaný ani dôvod, resp. prekážky, ktoré v zozname zapísaným znalcom bránili vykonanie znaleckého úkonu, či už celkom alebo v primeranom čase, resp. z akého konkrétneho dôvodu by vypracovanie znaleckého posudku niektorým z týchto znalcov bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Ani uznesenie o pribratí znalkyne v jeho odôvodnení na uvedené otázky nedáva akúkoľvek odpoveď. V konečnom dôsledku k podmienke, že znalkyňa ad hoc (na sľub) má disponovať potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi v spise celkom absentuje zdokumentovanie odborného vysokoškolského vzdelania a jej praxe ako psychológa, najmä z pohľadu jej praktických odborných psychologických skúseností s prácou s maloletými deťmi, keď ustanovená v tomto trestnom konaní bola na podanie znaleckého psychologického posudku (X. Y. XXXX) vo vzťahu k dvom maloletým deťom v tom čase vo veku XX (U. P.) a XX (M. P.) rokov. K ustanoveniu PhDr. W. F., PhD. za znalkyňu ad hoc tak došlo v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami už v čase prípravného konania, pričom pochybením súdu I. stupňa bolo akceptovanie znaleckého posudku takto pribratej znalkyne v zmysle znaleckého dokazovania na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku a pochybením odvolacieho súdu bolo akceptovanie zákonnosti a tým aj procesnej použiteľnosti ňou vypracovaného znaleckého posudku a jej výpovede ako znalkyne na hlavnom pojednávaní ako dôkazu, a z tohto pohľadu nesplnenie si riadnej prieskumnej povinnosti (odvolacieho súdu) v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku.“.
Úplne bežným postupom priberajúcich subjektov je však priberanie v prvom rade znalca – fyzickej osoby a to aj za predpokladu existencie zapísanej znaleckej organizácie. Úplne bežným postupom je tiež priberanie znaleckého ústavu bez využitia pribratia prvý troch vymenovaných subjektov.
Vzhľadom na povinnosť znalca vykonať znaleckú činnosť a vypracovať znalecký posudok osobne (§ 16 ods. 2 Zák. č. 382/2004 Z. z.), je potrebné priberať do konania vždy toho znalca, ktorý je zapísaný v zozname znalcov v príslušnom znaleckom odbore a odvetví, t. j. v znaleckom odvetví, ktoré z hľadiska svojho obsahového zamerania umožňuje vykonať znaleckú činnosť v rámci zadanej problematiky a odpovedať na zadané otázky. Ak ide o znalca ad hoc, je potrebné takéhoto znalca pribrať iba vtedy, ak jeho odborné znalosti umožňujú takúto znaleckú činnosť vykonať a odpovedať na zadané otázky. Znalec síce má oprávnenie pribrať si na posúdenie určitej parciálnej okolnosti a zodpovedanie určitej čiastkovej otázky konzultanta (§ 16 ods. 6 Zák. č. 382/2004 Z. z., § 152 ods. 1 TP), avšak táto výnimka je aplikovateľná výlučne vtedy, ak na zodpovedanie otázky ako celku je príslušný pribratý znalec a činnosť konzultanta sa týka výlučne čiastkovej znaleckej činnosti potrebnej na zodpovedanie otázky pribratého znalca, na zodpovedanie ktorej je z hľadiska obsahového zamerania príslušným pribratý znalec. Ak by však išlo o pribratie znalca, ktorému je zadaných viac otázok, pričom o jednej z týchto otázok nie je pribratý znalec príslušný vykonať znaleckú činnosť vôbec, potom nie je možné, aby tento pribratý znalec odpovedal aj na túto jednu otázku s tým, že bola vypracovaná pribratým konzultantom. V takom prípade je totiž potrebné pribrať na zodpovedanie tejto jednej otázky samostatného znalca, ktorý je zapísaný v zozname znalcov v znaleckom odvetví, ktorého obsahové zameranie umožňuje o tejto otázke vykonať znaleckú činnosť a zadanú otázku zodpovedať.
„Je preto neprípustné, aby orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, že znalcovi priamo kladú otázky, ktoré nespadajú do jeho odbornosti a následne sú takéto závery znalca bez zohľadnenia tejto skutočnosti použité ako dôkaz. Najvyšší súd Českej republiky sa v rozsudku č. k. 1Tzn 9/97 z 26. júna 1997 vyjadril tak, že ak je jadrom odborného posúdenia riešenie otázok chirurgických, potom ide o otázky spadajúce do iného zdravotníckeho odvetvia, akým je odvetvie súdneho lekárstva, a nie je možné sa uspokojiť so znaleckým posudkom z tohto odvetvia. Rovnako tak sa v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu nachádza pod č. 20/2000 stanovisko, z ktorého vyplýva, že znalecký posudok musí vypracovať vždy znalec z príslušnej odbornosti a je neprípustné, aby posudok vypracoval znalec inej odbornosti.“ (bod č. 57 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 197/2021-75 zo dňa 29.07.2021).
V praxi sa je tiež možné stretnúť so situáciou, kedy orgány činné v trestnom konaní alebo súd v prípadoch, ak na posúdenie konkrétnej otázky neexistuje konkrétne znalecké odvetvie alebo nie je v tomto odvetví zapísaný žiadny znalec, takúto situáciu sa snažia vyriešiť tak, že priberú na vykonanie znaleckej činnosti a vypracovanie znaleckého posudku znalca, ktorý sa priberajúcim orgánom javí ako odborne najbližší, resp. ktorý je konajúcim orgánom priberaný súčasne aj na vykonanie znaleckej činnosti v rámci svojho zamerania. Tak sa napríklad stáva, že pri snahe o posúdenie možného predstierania straty pamäte nepriberie konajúci orgán do konania znalca ad hoc z odvetvia neuropsychológie, ale pokúša sa zadať zodpovedanie otázky rôznym znalcom z odvetvia psychiatrie, neurochirurgie, či dokonca súdnemu znalcovi, a to s odôvodnením, že pribratí znalci majú možnosť formou využitia konzultanta túto problematiku vyriešiť a zadanú otázku zodpovedať. Takýto postup je však nesprávny a závery znaleckého posudku k tejto otázke takéhoto nepríslušného znalca sú procesne nepoužiteľné, nakoľko sa jedná o úplne samostatnú otázku, o ktorej musí vykonať znaleckú činnosť samostatný znalec po samostatnom pribratí konajúcim orgánom.
K ods. 2:
Ide o pribratie tzv. znalca ad hoc (pozri aj komentár k ustanoveniu § 142 ods. 1 TP).
Pod odbornými predpokladmi je potrebné vnímať najmä vzdelanie a praktické zručnosti v rámci žiadanej špecializácie. Pod občianskymi predpokladmi je potrebné rozumieť v prvom rade spôsobilosť na právne úkony a následne tiež bezúhonnosť, prípadne aj ďalšie osobnostné predpoklady.
Znalca ad hoc nie je možné pribrať proti jeho vôli, pretože okamihom pribratia a zloženia sľubu podľa § 5 ods. 7 Zák. č. 382/2004 Z. z. (čo je obligatórnou podmienkou) sa na takéhoto znalca vzťahujú všetky povinnosti vyplývajúce z osobitného právneho predpisu, t. j. zo Zák. č. 382/2004 Z. z. Forma písomného súhlasu síce nie je stanovená, avšak má sa za to, že prevzatím uznesenia o pribratí za znalca a samotným výkonom znaleckej činnosti táto osoba s pribratím za znalca ad hoc súhlasí. Výkon znaleckej činnosti osobami nezapísanými v zozname znalcov je upravený v ustanovení § 15 Zák. č. 382/2004 Z. z.
§ 144
(1)
Znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec. Musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.
(2)
Ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán, poučí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v odseku 1.
K ods. 1:
O povinnostiach znalca oznámiť skutočnosti uvedené v § 144 ods. 1 TP musí byť znalec poučený už pri pribratí. Spravidla sa toto poučenie nachádza už v uznesení o pribratí znalca, vylúčené však nie je ani samostatné poučenie, ktoré však musí byť znalcovi v takom prípade predložené už v čase doručenia uznesenia o pribratí znalca. Poučenie vykonáva orgán, ktorý znalca do konania priberá. Keďže znalec v prípade zistenia niektorej zo skutočností uvedených v ustanovení § 144 ods. 1 TP nemôže vykonávať znaleckú činnosť, existenciu týchto skutočností (a to aj vzhľadom na potrebu rýchlosti a hospodárnosti konania) by mal znalec oznámiť bezodkladne. Absenciu poučenia je možné odstrániť aj dodatočne, napríklad v rámci výsluchu znalca či už pred orgánom činným v trestnom konaní alebo pred súdom.
Skutočnosti, pre ktoré by mohol byť znalec vylúčený, sú uvedené v § 11 ods. 1 Zák. č. 382/2004 Z. z. – ide o existenciu pomeru k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pre ktoré by mohla existovať pochybnosť o nezaujatosti znalca. O vylúčení znalca následne rozhodne uznesením orgán, ktorý znalca do konania pribral (§ 162 TP). Zjednodušene je možné povedať, že ide buď o pomer k veci alebo k osobe. O pomer k veci by mohlo ísť napríklad vtedy, ak by bol vyšetrovaný trestný čin krádeže v rodinnom dome, ktorého je znalec vlastníkom. O pomer k osobe ide napríklad vtedy, ak by bol napríklad znalec z odboru psychiatrie pribratý na skúmanie duševného stavu osoby, ktorá je so znalcom v príbuzenskom pomere. Existenciu takéhoto pomeru je znalec povinný oznámiť vždy, keď takýto pomer existuje, nielen vtedy, ak aj skutočne takýto pomer zasahuje do nezaujatosti znalca.
Skutočnosti, ktoré znalcovi vo veci bránia byť činný ako znalec. Ide napríklad o skutočnosť, keď znalec nie je zapísaný v príslušnom znaleckom odbore (odvetví), nemôže vykonať znalecký posudok riadne a včas pre vážne zdravotné dôvody, pracovné alebo rodinné pomery, alebo mu bol pozastavený alebo prerušeným výkon činnosti, prípadne mu bol uložený zákaz činnosti, alebo ak si zadávateľ nesplnil voči znalcovi svoje povinnosti (§ 12 ods. 2, ods. 3 Zák. č. 382/2004 Z. z.). Pod takýmito skutočnosťami je potrebné rozumieť aj existenciu iného procesného postavenia v trestnom konaní, v ktorom má znalec vykonať znaleckú činnosť (napríklad svedka).
Význam znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu – ide tu o záujem na dosiahnutí účelu trestného konania, samozrejme za súčasného zachovania primeranosti prípadných zásahov do základných práv a slobôd osôb, ktoré sú znaleckou činnosťou dotknuté.
Pokiaľ ustanovenie § 144 ods. 1 TP obsahuje aj povinnosť priberajúceho orgánu poučiť znalca o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku, potom je potrebné poukázať na tri možnosti postihnutia znalca za jeho konanie. Ide o: 1/ uloženie poriadkovej pokuty podľa § 70 ods. 1 TP v prípade, ak by znalec svojím konaním naplnil podmienky uvedené v ustanovení o poriadkovej pokute, 2/ vyvodenie zodpovednosti za spáchania tzv. iného správneho deliktu (§ 26 Zák. č. 382/2004 Z. z.) a 3/ vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 TZ (vylúčené samozrejme nie je ani spáchanie iného trestného činu, na ktorého spáchaná by sa znalec podieľal svojou činnosťou znalca).
K ods. 2:
V prípade, ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán v konaní, nie je potrebné osobitné pribratie tohto znalca formalizovaným uznesením tak, ako je to vykonávané v prípade, ak znalca do konania priberá orgán činný v trestnom konaní alebo súd (prostredníctvom predsedu senátu).
Po predložení tohto znaleckého posudku do trestného konania poučí orgán činný v trestnom konaní alebo súd znalca v zmysle ustanovenia § 144 ods. 1 TP. Orgán činný v trestnom konaní a súd tak vykoná spravidla v rámci výsluchu znalca. Vylúčená však nie je ani možnosť, že strana v konaní pri žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku uvedie toto poučenie už v samotnej žiadosti o vypracovanie znaleckého posudku a znalec priamo v znaleckom posudku uvedie, že toto poučenie berie na vedomie a je si vedomý prípadných následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. V takomto prípade, ak nie sú o správnosti záverov znaleckého posudku pochybnosti a teda nie je potrebné znalca predvolávať a vypočúvať, súd akceptuje aj takéto poučenie a dôkaz podľa § 268 ods. 2 TP (za splnenia tam uvedených podmienok, t. j. súhlas prokurátora a obžalovaného) vykoná čítaním tohto znaleckého posudku.
Z ustanovenia § 119 ods. 4 TP vyplýva, že dôkazy môžu obstarávať aj strany v konaní. Z hľadiska zásady rovnosti zbraní potom nie je prijateľné, aby orgán činný v trestnom konaní alebo súd bezdôvodne (svojvoľne) odmietol vziať do úvahy a vykonať ako dôkaz znalecký posudok len preto, že bol predložená stranou v konaní.
V praxi môže dôjsť k prípadom, kedy je potrebné aj znalecký posudok predložený stranou v konaní odmietnuť vykonať, bude sa však jednať napríklad o prípad, kedy sa znalecký posudok netýka predmetu dokazovania, alebo ak bola dokazovaná skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností už preukázaná skôr a iným spôsobom. V prípade, že však k takýmto relevantným dôvodom na odmietnutie znaleckého posudku predloženého stranou v konaní nedôjde, konajúci a rozhodujúci orgán musí takýto znalecký posudok vziať na zreteľ a vykonať ho ako dôkaz a nie je možné takýto dôkaz odmietnuť vykonať len preto, že sa jedná o tzv. „súkromný“ znalecký posudok zabezpečený stranou v konaní (viď napríklad odôvodnenie Rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/52/2019 zo dňa 25.06.2019).
§ 145
Príprava znaleckého posudku a výsluch znalca
(1)
Úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní má právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis.
(2)
Znalec podá posudok spravidla písomne. Len výnimočne, v jednoduchších prípadoch, možno dovoliť, aby ho nadiktoval do zápisnice o výsluchu. Ak znalec spracoval posudok písomne, stačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal. Posudok sa doručuje aj obhajcovi, a to na trovy obhajoby.
(3)
Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom, stačí, ak podá posudok ten z nich, ktorého sami určili. Ak sa závery znalcov odlišujú, podá posudok každý z nich samostatne.
(4)
V prípravnom konaní možno upustiť od výsluchu znalca, ak policajt alebo prokurátor nemá o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti.
(5)
Ak posudok obstaral obvinený, poškodený alebo zúčastnená osoba, doručí ho prokurátorovi a ostatným stranám, ktorých záujmov sa dotýka.
K ods. 1:
Formu otázok stanovil zákonodarca ako formu, ktorá vymedzuje zadaný obsah znaleckej činnosti (skúmania). Na základe tohto obsahu je potom možné posúdiť, či je pribratý znalec príslušným znalcom na vykonanie zadaného predmetu znaleckej činnosti, prípadne či zadaný rozsah znaleckej činnosti nebude vykonávaný nad rámec dokazovania vymedzeného popisom skutku v uznesení o začatí trestného stíhania. V prípade, že sú otázky zadané znalcovi v uznesení o jeho pribratí, má potom oprávnená osoba (ktorej sa uznesenie o pribratí znalca doručuje) možnosť podať proti takto zadanému obsahu znaleckého skúmania sťažnosť formou sťažnosti pre vecné dôvody. Preto aj keď ustanovenie § 145 ods. 1 TP uvádza vymedzenie otázok v uznesení len ako fakultatívnu možnosť, domnievame sa, že túto formu je potrebné dodržať, aby nebola oprávnenej osobe odňatá možnosť na podanie opravného prostriedku.
Znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ak by však v znaleckom posudku k tomu došlo, neznamená to automaticky nezákonnosť či procesnú nepoužiteľnosť celého znaleckého posudku. V takom prípade budú nepoužiteľné iba tie časti znaleckého posudku, v ktorých dochádza k riešeniu právnych otázok, resp. k hodnoteniu dôkazov. Typickým riešením právnej otázky je záver znalca, či obvinená osoba je vinná zo spáchania trestného činu, ktorý sa jej kladie za vinu, alebo vinná nie je.
Znalec nie je oprávnený ani hodnotiť vykonané dôkazy a preto ak do úvahy prichádzajúc viaceré alternatívy skutkového deja (napr. pri dopravných nehodách viaceré alternatívy nehodového deja), je povinnosťou znalca ich v znaleckom posudku uviesť a rozhodujúci orgán musí po vyhodnotení znaleckého posudku uviesť, ku ktorej alternatíve sa prikláňa a odôvodniť tento svoj záver.
Ak majú byť závery znaleckej činnosti správne, musia vychádzať z dostatočných podkladov. Preto toto ustanovenie umožňuje znalcovi nazerať do spisu (vyšetrovacieho/súdneho), navrhovať dôkazy, zapožičať si spis, zúčastniť sa vykonávania dôkazov a to aj aktívne. Samotné vykonávanie dôkazov je však vždy úlohou orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu (§ 1 TP). Znalec teda nie je oprávnený vykonávať samostatne dôkazy, pretože „Znalec nie je oprávnený v trestnom konaní nahrádzať činnosť orgánov činných v trestnom konaní a sám zabezpečovať dôkazy, ktoré by následne boli podkladom či už pre vypracovanie znaleckého posudku, resp. pre rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní. Obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR č. k. 1Tz/9/1967 z 21. marca 1967. Už len táto skutočnosť sama osebe spochybňuje znalecký posudok znalca.“ (bod č. 53 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 197/2021-75 zo dňa 29.07.2021). V praxi sa stáva napríklad situácia, kedy znalec z odboru Cestnej dopravy pri pribratí na posúdenie príčin dopravnej nehody si sám vykoná tzv. obhliadku miesta dopravnej nehody, prípadne skontaktuje účastníkov dopravnej nehody a „vypočúva“ ich, čo je postupom nesprávnym a spôsobuje procesnú nepoužiteľnosť znaleckého posudku.
Znalec by pri vypracovaní znaleckého posudku mal vychádzať len z obsahu vyšetrovacieho/súdneho spisu, resp. ešte presnejšie, len z dôkazov nachádzajúcich sa v tomto spise, ktoré sú procesne použiteľné v trestnom konaní. Znalec teda pri spracovaní znaleckého posudku nemôže vychádzať z obsahu nezákonných alebo procesne nepoužiteľných dôkazov.
Pri nezákonných dôkazoch pôjde napríklad v prípade trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 TP o skúmanie zaistenej marihuany, ktorá bola zaistená síce podľa legálneho inštitútu Trestného poriadku, ale zahraničnému občanovi a bez toho, aby bol tento zahraničný občan zákonným spôsobom pri zaistení veci poučený v jazyku, ktorému mal možnosť porozumieť. Za situáciu, kedy bude znalec vychádzať pri spracovaní znaleckého posudku z procesne nepoužiteľných podkladov je možné považovať situáciu, kedy znalec vychádza z rôznych úradných záznamov nachádzajúcich sa v spise.
V praxi sa problematickým javí aj tzv. „reťazenie“ znaleckých posudkov, t. j. situácia, kedy znalec vychádza pri spracovaní svojho znaleckého posudku z iného znaleckého posudku, ktorý nekriticky považuje za správny. Ide napríklad o situáciu, kedy pri dopravných nehodách určí znalec z odboru Cestnej dopravy príčinu dopravnej nehody a následne znalec z odvetvia traumatológie (prípadne súdny znalec) posudzuje už len otázku, či zranenia dotknutých osôb mohli vzniknúť na základe mechanizmu vzniku dopravnej nehody, ktorý bol určený znalcom z odboru Cestnej dopravy. Odpoveďou takéhoto znalca zvyčajne býva zvýraznenie existujúcich zranení (len niektorých), ktoré vyhovujú mechanizmu vzniku dopravnej nehody určenej iným znalcom, za súčasného ignorovania inej skupiny zranení, ktoré mechanizmus určený znalcom z Cestnej dopravy spochybňujú.
K tejto otázke je možné poukázať napríklad na bod č. 53 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 197/2021-75 zo dňa 29.07.2021, kde sa uvádza: „Nemožno nechať nepovšimnutou námietku sťažovateľky, že tým, že jednotliví znalci sa pri svojich znaleckých posudkoch odvolávajú práve na iné znalecké posudky, sú spochybnené všetky znalecké posudky, pretože sa vytvorila reťaz znaleckých posudkov, ktoré samy osebe bez existencie ostatných znaleckých posudkov po odbornej stránke nemôžu obstáť. Znalec je povinný vypracovať znalecký posudok na základe svojich odborných zistení. V tejto súvislosti ústavný súd nemôže súhlasiť so záverom generálneho prokurátora, že znalci sú natoľko odborne zdatní, aby neprichádzala do úvahy možnosť ovplyvnenia záverov ich znaleckých posudkov inými znaleckými posudkami. Pri takejto argumentácii by nebolo možné spochybniť žiadny znalecký posudok a súd, resp. orgány činné v trestom konaní by z neho museli vychádzať. Závery znalcov sú jedným z dôkazov, na ktoré musia súdy, resp. orgány činné v trestnom konaní pri rozhodovaní prihliadať. To však neznamená, že ich závery majú nekriticky preberať a správnosť záverov dokonca odôvodňovať iba ich všeobecne predpokladanou odbornou zdatnosťou, ktorá má plynúť len z toho, že určitá osoba je ako znalec zapísaná v zozname znalcov. Akokoľvek je táto osoba zapísaná v zozname znalcov, iba táto skutočnosť nemôže automaticky znamenať, že jej závery sú vždy správne. Ak vzniknú také pochybnosti, na ktoré poukazovala sťažovateľka, je nevyhnutné sa nimi zaoberať, a nie tieto pochybnosti vyvracať iba vyjadrením o odbornej zdatnosti znalcov.“.
K ods. 2:
Písomná podoba znaleckého posudku obsahujúceho náležitosti podľa ustanovenia 17 ods. 4, 5 a 6 Zák. č. 382/2004 Z. z. je najbežnejším spôsobom výstupu znalca. Výnimku z tejto formy znaleckého posudku je možné pripustiť za predpokladu, že ide o jednoduchší prípad. Definícia jednoduchších prípadov nie je nikde stanovená. Z teoretického hľadiska by sme mohli uviesť, že pôjde o prípady, kedy administratívne spracovanie znaleckého posudku by z hľadiska nákladov, rýchlosti a hospodárnosti konania bolo náročnejšie, ako nadiktovanie znaleckého posudku do zápisnice o výsluchu znalca.
Znalca je však potrebné priberať len vtedy, ak si to vyžaduje zložitosť objasňovanej skutočnosti (§ 142 ods. 1 TP). Už len táto skutočnosť je v rozpore s obsahom ustanovenia § 145 ods. 2 TP, ktorý používa pojem „jednoduchšie prípady“. Všetky závery všetkých znaleckých posudkov totiž musia byť preskúmateľné, t. z. že každý znalecký posudok musí obsahovať aj postup znalca, akým sa k záverom znaleckého posudku dopracoval, musí obsahovať základné východiská a popis literatúry, z ktorých pri skúmaní vychádzal a spravidla tiež aj obrazové prílohy. Takéto skutočnosti potom v podstate vylučujú, aby existoval znalecký posudok, ktorého obsah by bol tak jednoduchý, že by ho bolo možné nadiktovať do zápisnice o výsluchu znalca. V praxi sa preto tento inštitút bude využívať naozaj ojedinele, pretože ak by sa malo jednať o tak jednoduchý znalecký posudok (z hľadiska popisu vstupov, postupu a záverov), ktorý z administratívneho hľadiska by bolo možné nadiktovať do zápisnice o výsluchu, spravidla sa bude potom už jednať o prípady, kedy postačuje vyžiadať len odborné vyjadrenie vo forme odbornej činnosti (§ 141 TP). K možnosti nadiktovať znalecký posudok do zápisnice na hlavnom pojednávaní viď ustanovenie § 268 ods. 1 TP, ktoré už podmienku jednoduchosti veci nevyžaduje, ale vyžaduje príkaz od predsedu senátu.
Výsluch znalca je vykonávaný obdobne ako výsluch svedka. Výsluch znalca pred súdom je upravený v ustanovení § 268 TP. Z dôvodu potreby dodržania práva na obhajobu je potrebné, aby sa pred výsluchom znalca mal možnosť so znaleckým posudkom oboznámiť aj obhajca. Z uvedeného dôvodu je potrebné znalecký posudok doručovať aj obhajcovi, čo sa často v praxi opomína. V tejto súvislosti platí, že ak znalecký posudok obstarala jedna zo strán v konaní, doručí tento znalecký posudok ostatným stranám v konaní (§ 145 ods. 5 TP).
V prípade, že je znalecký posudok spracovaný písomne, o jeho záveroch niet ani u jednej strán konania pochýb, znalec bol riadne pred podaním znaleckého posudku poučený a prokurátor aj obžalovaný s tým na hlavnom pojednávaní súhlasia, postačuje ak je na hlavnom pojednávaní znalecký posudok iba prečítaný (§ 268 TP), teda nie je potrebné samostatne vykonať k znaleckému posudku aj výsluch znalca.
Pokiaľ som vyššie spomenul formu znaleckého posudku, v praxi je často opomínané (najmä pri znaleckých posudkoch k drogám) priloženie tzv. príloh, z ktorých je možné zistiť presný postup pri znaleckom skúmaní a vykonať kontrolu správnosti záverov. Pri drogovej trestnej činnosti ide napríklad o výstupy z tzv. chromatogramov, resp. popis záväzných pracovných inštrukcií, záznamov o odchýlkach merania, fotodokumentácia a pod. Podľa § 17 ods. 4 Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „písomné vyhotovenie znaleckého posudku okrem iného obsahuje „prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku“. Podľa § 17 ods. 5 Zákona o znalcoch: „…. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok podaný v elektronickej podobe.“ Podľa § § 18 ods. 1: „ Na vykonanie ostatných úkonov znaleckej činnosti sa primerane použije ustanovenie § 17 ods. 5. V každom znaleckom úkone musí byť odôvodnený postup a musí byť zabezpečená jeho preskúmateľnosť.“. K tejto problematike viď článok JUDr. Igora Ribára zo dňa 25.06.2023 uverejnený pod názvom „Špecifiká obhajoby konopných väzňov“, http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1244-specifika-obhajoby-konopnych-vaznov.
K ods. 3:
Pôjde najmä o situácie obligatórneho pribratia dvoch znalcov k znaleckej činnosti v rámci toho istého predmetu skúmania (§ 142 ods. 1 TP). Jedná sa o objasňovanie skutočnosti obzvlášť zložitej a o pitvu mŕtvoly.
Pri termíne „podá“ by sa mal skôr použiť termín „spracuje“. V tomto prípade ide totiž o právnu normu, ktorá má ambíciu z hľadiska hospodárnosti konania trestné konanie zjednodušiť a zrýchliť. Preto by bolo zbytočné, ak by boli vypracovávané v takýchto prípadoch dva totožné znalecké posudky s jediným rozdielom, a to s rozdielnym menom spracovateľa. V takýchto prípadoch preto postačuje, ak je vypracovaný iba jeden znalecký posudok jedným znalcom, pod ktorého závermi sú podpísaní všetci znalci, ktorí vo veci vykonávali znalecké dokazovanie. Takýmto spôsobom je zároveň preukázané aj to, že znalci dospeli k súhlasným záverom a aj to, koho na spracovanie posudku určili. Znalecký posudok budú pritom podávať v podstate spoločne, pričom účtovať odmenu za spracovanie znaleckého posudku si bude len ten znalec, ktorý znalecký posudok spracoval administratívne a ostatní znalci si budú účtovať odmenu len v rozsahu ich vykonanej znaleckej činnosti.
K ods. 4:
Z tohto ustanovenia je možné vyvodiť záver, že orgán činný v trestnom konaní je povinný v prípravnom konaní vypočuť znalca iba v tom prípade, ak má pochybnosti o spoľahlivosti a úplnosti znaleckého posudku. Rozhodujúcim je pritom hodnotenie konajúceho policajta či prokurátora. K úprave výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní viď ustanovenie § 268 ods. 2 TP.
K ods. 5:
Ide o prejav kontradiktórnosti v trestnom konaní (viď aj komentár k ustanoveniu § 145 ods. 2 TP).
§ 146
Chyby znaleckého posudku
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.
Podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia vzniknú na základe hodnotenia znaleckého posudku ako dôkazu v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
Ustanovenie určuje prioritne dve možnosti odstránenia pochybností o znaleckom posudku. Prvou z možností je vysvetlenie znalca, ktoré sa vykoná formou jeho výsluchu, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom. Druhou z možností je doplnenie znaleckého posudku (§ 17 ods. 7 a ods. 8 Zák. č. 382/2004 Z. z.), ktoré sa vykoná tak, že priberajúci orgán v žiadosti o doplnenie posudku určí rozsah žiadaného doplnenia (najčastejšie formou doplňujúcich otázok) a znalec spracuje doplnenie k znaleckému posudku, ktoré z pohľadu formy obsahuje v písomnom vyhotovení všetky náležitosti uvedené v ustanoveniach § 17 ods. 4, 5 a 6 Zák. Č. 382/2004 Z. z.
V prípade pretrvávajúcich pochybností o správnosti znaleckého posudku alebo jeho úplnosti, orgán činný v trestnom konaní (v prípravnom konaní) alebo súd (v konaní pred súdom) priberie na podanie znaleckého posudku iného znalca. Takýto revízny znalecký posudok si môže dať vypracovať aj strana v konaní. Ak budú závery tohto druhého znaleckého posudku rozporné so závermi prvého znaleckého posudku a tieto rozpory nebudú odstránené ani výsluchmi znalcov (konfrontácia znalcov nie je možná, nakoľko tento dôkazný prostriedok sa týka len obvineného a svedkov),v takom prípade prichádza do úvahy pribratie znaleckého ústavu za účelom preskúmania znaleckých posudkov a zaujatia stanoviska k správnosti vykonávania znaleckej činnosti znalcami (§ 147 ods. 1 TP).
§ 147
Posudok znaleckého ústavu
(1)
Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.
(2)
Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je žiadna právnická osoba zapísaná ako znalecký ústav alebo znalecký ústav zapísaný v zozname nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať na podanie znaleckého posudku inú právnickú osobu, ktorá je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom alebo špecializovaným odborným pracoviskom.
(3)
Znalecký ústav alebo právnická osoba pribratá na podanie znaleckého posudku podľa odseku 2 je povinná spracovať znalecký posudok písomne, v ktorom uvedie osoby, ktoré sa na spracovaní znaleckého posudku podieľali, a ich prípadné rozdielne závery. Ak pri spracovaní znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom, určí sa v znaleckom posudku osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania.
K ods. 1 a 2:
Znalecké ústavy sú špecializované vedecké a odborné pracoviská, ktoré plnia funkciu rezortných a metodický centier v odbore znaleckej činnosti zapísanom v zozname znalcov (§ 19 ods. 1 Zák. č. 382/2004 Z. z.). Znalecké ústavy sú ako znalecké ústavy zapísané aj v zozname znalcov.
Ako znalecký ústav v odbore Kriminalistika je zapísaný v zozname znalcov Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru (§ 19 ods. 5 Zák. č. 382/2004 Z. z.).
V zmysle ustanovenia § 147 ods. 1 TP orgány činné v trestnom konaní a súdy priberajú znalecké ústavy na podanie znaleckého posudku v dvoch prípadoch: 1/ vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, 2/ na preskúmanie znaleckých posudkov iných znalcov podaných v trestnom konaní.
V praxi je však úplne bežné, že znalecké ústavy podávajú znalecké posudky aj za podmienok v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 TP, teda podávajú znalecké posudky aj ako úplne bežní znalci, resp. bežné znalecké organizácie. V takom prípade je však vylúčené, aby v prípade zistenia chýb ich znaleckého posudku (§ 146 TP) bol do konania pribratý na posúdenie správnosti alebo úplnosti tohto znaleckého posudku opätovne ten istý znalecký ústav. V takom prípade by bolo potrebné aplikovať postup v zmysle ustanovenia § 147 ods. 2 TP, alebo, ak by sa v Slovenskej republike už iný znalecký ústav s takouto špecializáciou nenachádzal (resp. by nemohol podať znalecký posudok) a bolo by potrebné preskúmať znalecký posudok vypracovaný Slovenským znaleckým ústavom, bude potrebné do konania pribrať zahraničný znalecký ústav spĺňajúci podmienky uvedené v ustanovení § 19 ods. 1 Zák. č. 382/2004 Z. z.
K ods. 3:
Znalecký ústav spracuje znalecký posudok vždy písomne, teda v prípade znaleckého posudku podávaného znaleckým ústavom je vylúčená možnosť nadiktovania tohto znaleckého posudku do zápisnice (porovnaj § 145 ods. 2 TP).
V znaleckom posudku znaleckého ústavu musí byť uvedené, ktoré osoby sa na vypracovaní znaleckého posudku podieľali a to preto, aby mohli byť v prípade potreby k znaleckému posudku tieto osoby vypočuté.
V prípade, že znalecký posudok spracovávali viacerí znalci, ktorí však dospeli k zhodným záverom, postačuje v znaleckom posudku určiť za účelom možného výsluchu v trestnom konaní jedinú z týchto osôb.
Pokiaľ sa v tomto ustanovení uvádza pojem „osoba“ namiesto pojmu „znalec“, je tomu tak preto, že osoby pôsobiace na Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ nemusia byť (na rozdiel od ostatných znaleckých organizácií a znaleckých ústavov) samostatne zapísané v zozname znalcov.
Vyšetrenie duševného stavu obvineného
§ 148
(1)
Duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie.
(2)
Na vyšetrenie duševného stavu obvineného je potrebný príkaz súdu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.
(3)
Ak na vyšetrenie duševného stavu nepostačí ambulantné vyšetrenie, môže súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie nariadiť, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave alebo, ak je vo väzbe, v nemocnici pre obvinených a odsúdených.
(4)
Proti uzneseniu v odseku 3 možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
K ods. 1:
V zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 TP je možné vykonať vyšetrenie duševného stavu u obvineného (ku skúmaniu duševného stavu u svedka porovnaj § 150 TP). Skúmanie duševného stavu u obvineného je príslušný vykonať obligatórne znalec z odboru psychiatrie. Procesné postavenie osoby vyšetrovanej (obvinený) v tomto prípade vymedzuje aj úsek trestného konania, v ktorom je možné znalca na takúto znaleckú činnosť pribrať, t. z. po vznesení obvinenia. Znalec skúma, či obvinený mohol v čase skutku rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania alebo ovládať svoje konanie, či trpel alebo trpí duševnou poruchou, či je schopný chápať zmysle trestného konania, či v prípade existencie duševnej choroby alebo poruchy je jeho ponechanie na slobode pre spoločnosť nebezpečné a pod.
Výsledky vyšetrenia duševného stavu obvineného majú vplyv na posúdenie možnej nepríčetnosti obvineného (§ 23 TZ), mimoriadneho zníženia trestu (§ 39 ods. 2 písm. c/ TZ), upustenia od potrestania (§ 40 ods. 1 písm. c/ TZ, § 99 písm. a/ TZ) a ochranného liečenia (§ 73 TZ).
Vyšetrenie duševného stavu znalcom z odboru psychiatrie je potrebné odlíšiť od podania znaleckého posudku znalcom z odboru psychológie. Kým skúmanie duševného stavu je zamerané na detekciu prípadnej duševnej choroby alebo poruchy, znalec psychológ posudzuje psychické vlastnosti skúmanej osoby. V obidvoch prípadoch môže dôjsť k záverom, že práve zistenia týchto znalcov sú dôvodom zásadných zmien výpovedí obvineného, pri ktorých vzniká pochybnosť o jeho schopnosti vnímať udalosti, a správne ich reprodukovať. V prípadoch zmien výpovedí tak do úvahu prichádza pribratie obidvoch znalcov na vykonanie samostatnej znaleckej činnosti a podanie samostatných znaleckých posudkov. To isté prichádza do úvahy aj pri zmenách výpovede svedka (§ 150 TP).
„Skutočnosť, že obvinený zásadným spôsobom mení svoje výpovede tak, že vzniká pochybnosť o jeho schopnosti vnímať udalosti, uložiť si ich v pamäti a reprodukovať ich, spravidla vyžaduje doplniť dokazovanie znaleckým posudkom z odboru psychológie zameranom na zistenie jeho psychických vlastností.“ (R 40/1994 – Česká republika).
Vyšetrenie duševného stavu je potrebné vykonať vždy ku konkrétnej trestnej veci a v prípade uloženia ochranného opatrenia (ústavného ochranného liečenia) z dôvodu, že pobyt vyšetrovanej osoby na slobode je pre spoločnosť nebezpečný je potrebné, aby bolo toto vyšetrenie, resp. záver o nebezpečnosti ponechania na slobode, aktuálne. V praxi sa totiž stáva, že na základe skúmania duševného stavu obvineného a výsledkov tohto skúmania, v ktorých je skonštatovaná nebezpečnosť páchateľa pre spoločnosť, je zastavené trestné stíhanie, pričom o uložení vyššie uvedeného ochranného liečenia je rozhodované až s podstatným časovým odstupom (nezriedka aj viac ako rok), pričom ako podklad k rozhodovaniu slúži neaktuálny znalecký posudok.
K ods. 2:
Príkaz súdu je potrebný v takýchto prípadoch v nadväznosti na ustanovenie čl. 17 ods. 7 Ústavy SR. V prípravnom konaní vydá takýto príkaz sudca pre prípravné konanie na základe odôvodnenej žiadosti policajta vykonávajúceho vo veci vyšetrovanie.
Príkaz, ako forma rozhodovania je upravený v ustanoveniach § 162 TP a § 181 a § 182 TP.
K ods. 3:
K vyšetreniu duševného stavu dochádza spravidla ambulantnou formou. Výnimočne je možné pristúpiť aj k vyšetreniu v zdravotníckom ústave, avšak len na základe nariadenia súdom alebo v prípravnom konaní sudcom pre prípravné konanie. Skutočnosť, či je potrebné vykonať vyšetrenie duševného stavu ústavnou formou, je príslušný posúdiť znalec z odboru psychiatrie, t. z. nemôže o takomto spôsobe výkonu vyšetrenia duševného stavu rozhodnúť súd svojvoľne.
K ods. 4:
O nariadení vyšetrenia duševného stavu ústavnou formou rozhoduje súd vždy uznesením a to aj v prípade, ak v prípravnom konaní návrhu prokurátora na takúto ústavnú formu vyšetrenia nevyhovie. Proti takémuto uzneseniu môže oprávnená osoba (§ 186 TP) podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok, t. z. do okamihu rozhodnutia nadriadeného súdu o sťažnosti nie je možné vykonanie ústavnej formy vyšetrenie duševného stavu vymáhať.
§ 149
(1)
Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckom ústave môže trvať najviac dva mesiace. Na odôvodnenú žiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť, avšak nie viac ako o jeden mesiac. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.
K ods. 1:
V tomto ustanovení je určená maximálna možná dĺžka vyšetrenia duševného stavu ústavnou formou.
Vzhľadom na existenciu základných ústavných princípov ale už z pohľadu potreby dodržania proporcionality zásahov do základných ľudských práv a slobôd v nadväznosti na snahu o naplnenie účelu trestného konania je však potrebné, aby bola táto dĺžka v konkrétnom prípade vymedzená reálnou potrebou vyšetrenia a nie maximálnou možnou dĺžkou určenou legislatívne, t. z. že ak materiálne postačuje na vyšetrenie duševného stavu ústavnou formou lehota kratšia, nie je prípustné, aby bola uplatňovaná táto maximálne prípustná lehota určená v tomto ustanovení.
Maximálne možnú lehotu v trvaní dvoch mesiacov je možné v odôvodnenom prípade predĺžiť uznesením súdu a v prípravnom konaní uznesením sudcu pre prípravné konanie. Aby bolo možné hovoriť o dôvodnom predĺžení, vždy bude pravdepodobne potrebné predložiť súdu stanovisko vyšetrujúceho psychiatra, z ktorého budú zrejmé objektívne dôvody, prečo nie je lehota dvoch mesiacov postačujúca.
Proti uznesenie o predĺžení lehoty ústavného vyšetrenia duševného stavu obvineného je možné podať sťažnosť, ktorá však nemá odkladný účinok a preto len samotné podanie sťažnosti nebude automaticky znamenať prepustenie vyšetrovanej osoby z príslušného zariadenia.
K ods. 2:
Znalec musí zaujať stanovisko k nebezpečenstvu pobytu obvineného na slobode vždy vtedy, ak zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti a to bez ohľadu, či vyšetrenie duševného stavu bolo vykonané ambulantnou alebo ústavnou formou.
Záver znalca o nebezpečnosti pobytu obvineného na slobode má významný vplyv na možnosť uloženia ochranného opatrenia obvinenému v zmysle ustanovenia § 73 TZ, t. j. ochranného liečenia, a to buď ambulantnou formou alebo ústavnou formou. Pri rozhodovaní o tomto ochrannom opatrení však musí byť záver o tejto otázke (nebezpečnosti obvineného pre spoločnosť) aktuálny (porovnaj komentár k ustanoveniu § 148 ods. 1 TP).
§ 150
Vyšetrenie duševného stavu svedka
Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného stavu svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.
Vyšetrenie duševného stavu svedka bude do úvahy prichádzať vtedy, ak pochybnosti o znížení schopnosti správne vnímať alebo vypovedať budú vychádzať z podozrenia z existencie duševnej choroby alebo poruchy svedka. V prípade podozrenia z úmyselných zmien výpovedí spôsobených psychickými vlastnosťami svedka bude do úvahy prichádzať znalecké skúmanie znalcom z odboru psychológie (porovnaj komentár k § 148 ods. 1 TP).
Na rozdiel do podmienok na vyšetrenie duševného stavu obvineného musí ísť v prípade svedka o výpoveď, ktorá je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá (napríklad jediná usvedčujúca výpoveď ako tzv. jediný priamy dôkaz). Ide tu o aplikáciu primeranosti zásahu do základných práv a slobôd vyšetrovanej osoby. Táto zásada je pri svedkovi zohľadnená aj pri obmedzení možnosti vykonania vyšetrenia len na ambulantnú formu, teda vylúčenia ústavnej formy vyšetrenia.
§ 151
Odborný konzultant
(1)
V odborne náročných veciach môžu orgány činné v trestnom konaní a súd využiť pomoc odborného konzultanta, ktorý, opierajúc sa o svoje odborné znalosti, poradí v odbornej problematike prejednávanej veci. O návrh na výber určitej osoby ako odborného konzultanta možno požiadať ústredný orgán štátnej správy, iný štátny orgán, vedeckú alebo výskumnú inštitúciu. So súhlasom orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu môže odborný konzultant v potrebnom rozsahu nazerať do spisu a byť prítomný pri vykonávaní úkonov trestného konania. Do vykonávania úkonov však nemôže zasahovať. O skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v priebehu trestného konania, je povinný zachovávať mlčanlivosť. Účasť odborného konzultanta nevylučuje, aby sa na posúdenie odborných otázok pribral znalec, ktorý podá znalecký posudok.
(2)
Kto pôsobil ako konzultant, nemôže byť v tej istej veci znalcom a nemôže podať ani písomné vyjadrenie.
(3)
Odborný konzultant sa priberie opatrením. Na odmeňovanie odborného konzultanta sa použije primerane ustanovenie § 152 ods. 3.
K ods. 1:
Ide tu o oprávnenie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý sa v rámci konania v odborne náročných veciach môžu oficiálne „oprieť“ o konzultácie odborne zdatnej osoby. Ide tu o nasmerovanie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu v rámci dokazovania v odborne náročných veciach, teda odborný konzultant neprodukuje žiadne oficiálne výstupy, ktoré by mohli byť v trestnom konaní použiteľné ako dôkazy.
Odborný konzultant môže nazerať do spisu (vyšetrovacieho/súdneho), môže sa zúčastňovať vykonávaných úkonov, na rozdiel od znalca však nemôže do vykonávania procesných úkonov aktívne zasahovať, napríklad formou kladenia otázok.
K ods. 2:
Účasť odborného konzultanta v trestnom konaní nenahrádza znaleckú činnosť v zmysle Trestného poriadku a Zák. č. 382/2004 Z. z. a preto v prípade potreby vykonania dôkazu formou znaleckej činnosti je potrebné do konania pribrať znalca v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 TP. Ten, kto v trestnom konaní pôsobil ako odborný konzultant, nemôže byť do toho istého trestného konania pribratý ako znalec. Účasť odborného konzultanta v trestnom konaní nenahrádza ani odbornú činnosť (§ 141 TP) a preto odborný konzultant nemôžu podať ani odborné vyjadrenie a ani písomné stanovisko.
K ods. 3:
Opatrenie je neformálnym rozhodnutím (viď ustanovenie § 10 ods. 18 TP) technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, nie je stanovená ani forma (ústna alebo písomná), nie sú stanovené ani presné obsahové náležitosti opatrenia. Opatrenie sa stranám v konaní nedoručuje.
§ 152
Spoločné ustanovenie
(1)
Na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funkciu a vylúčenie z nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním znaleckej činnosti, o pribratí konzultanta, ako aj náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon sa vzťahujú osobitné predpisy.
(2)
Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, kto znalca pribral. Ak ten, kto znalca pribral, nesúhlasí s výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, rozhodne o odmene uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie, má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy, alebo iného preukázateľného ušlého príjmu, alebo na odmenu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom spravodlivosti. Ak ten, kto odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyžiadal, nesúhlasí s výškou vyúčtovanej náhrady, rozhodne o náhrade uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Nárok na náhradu však zaniká, ak nie je uplatnený do troch dní od vypracovania odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia, alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že vyžiadanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia sa ruší; na to musí byť ten, kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie, upozornený.
(4)
Ak znalecký posudok, odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie podá pre orgán činný v trestnom konaní alebo súd organizácia zriadená na znaleckú alebo odbornú činnosť Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, podá ju vždy bez náhrady.
K ods. 1:
Takýmito osobitnými právnymi predpismi sú:
- Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov,
- Vyhláška ministerstva spravodlivosti SR č 228/2018 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K ods. 2:
Znalec spravidla súčasne s doručením znaleckého posudku doručí orgánu, ktorý ho na podanie znaleckého posudku pribral aj vyúčtovanie odmeny za znaleckú činnosť spolu s faktúrou za vykonanie takejto znaleckej činnosti.
V prípade, že priberajúci orgán nezistí finančnou kontrolou v predloženom vyúčtovaní žiadne nezrovnalosti, rozhodne o úhrade faktúry neformálnym opatrením tým, že faktúru zašle príslušnému útvaru na preplatenie.
V prípade, že priberajúci orgán finančnou kontrolou zistí chyby vo vyúčtovaní znalca, rozhodne o výške odmeny uznesením, ktoré zašle znalcovi. Znalec môže proti tomuto uzneseniu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Proti tomuto uzneseniu nie sú oprávnení podať sťažnosť obvinený alebo poškodený, pretože sa nejedná o rozhodnutie, ktoré sa ich priamo dotýka (§ 186 ods. 1 TP).
K ods. 3:
Ide o obdobu spôsobu odmeňovania ako u znalcov (porovnaj komentár k predchádzajúcim odsekom č. 1 a č. 2). S účinnosťou od 15.03.2024 (Zák. č. 40/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) už je možné osobe, ktorá vykonala v trestnom konaní odbornú činnosť v zmysle ustanovenia § 141 TP poskytnúť nielen náhrady (konkrétne o náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy, alebo iného preukázateľného ušlého príjmu) ale takejto osobe je možné poskytnúť aj odmenu za podanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia.
Na rozdiel od uplatnenia si odmeny znalcom je uplatnenie si náhrad osobou vykonávajúcou tzv. odbornú činnosť limitovaná lehotou troch dní od vypracovania odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia, t. z. nie do troch dní od ich doručenia orgánu, ktorý si ich vyžiadal, ale do troch dní od spracovania tohto vyjadrenia alebo potvrdenia, prípadne do troch dní po tom, čo mu bolo oznámené, že vyžiadanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia sa ruší. Aby však bolo možné túto lehotu uplatniť v praxi, musí byť vyžiadaná osoba na túto lehotu vopred upozornená.
Opomenutím zapracovania odmeny za podanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia aj do ďalších viet odseku 3 (okrem vety prvej) Zákonom č. 40/2024 Z. z. došlo pri podaní odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia k vytvoreniu dvoch (vyššie popísaných) procesných režimov, jeden je potrebné uplatniť vo vzťahu k odmene osoby podávajúcej odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie (uplatnenie do troch dní od doručenia odborného vyjadrenia alebo podania informácie orgánu, ktorý si ich vyžiadal) a iný je potrebné uplatniť vo vzťahu k náhradám za podanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia (uplatnenie do troch dní od vypracovania odborného vyjadrenia alebo podania informácie). Domnievam sa, že ide o legislatívnu chybu.
K ods. 4:
Takouto organizáciou je Kriminalistický a expertízny ústav PZ, ktorý je oprávnený vykonávať pre orgány činné v trestnom konaní a pre súdy tak odbornú (§ 141 TP) ako aj znaleckú činnosť (§ 142 TP) a súčasne je v zozname znalcov zapísaný aj ako znalecký ústav, ktorý plní úlohy rezortného a metodického centra pre znaleckú činnosť v odbore Kriminalistika.