S pribúdajúcim rozsahom polemiky o úspešnosti toho-ktorého vedenia PZ, a tiež aj v nadväznosti na pripravovaný výber nového prezidenta PZ, som sa rozhodol vyžiadať si z Ministerstva vnútra SR podľa „infozákona“ kompletnú štatistiku činnosti PZ v oblasti odhaľovania, objasňovania a vyšetrovania trestnej činnosti za ostatné roky, aby som si aj ja sám mohol spraviť pre seba jasno v otázkach, či a ktoré vedenie PZ bolo naozaj doposiaľ to najlepšie a na ktoré oblasti by sa prioritne malo zamerať nové vedenie PZ v rámci riešenia problematiky odhaľovania, objasňovania a vyšetrovania trestnej činnosti. Uvádzam tiež, že za týmto účelom som posudzoval výslovne ministerstvom predloženú štatistiku, teda nehodnotil som úspešnosť doterajších vedení PZ z hľadiska medializovaných káuz, či emócií verejnosti.
Hneď na úvod musím uviesť, že pre posúdenie úspešnosti či neúspešnosti vedenia PZ sú vo všeobecnosti najdôležitejšie tri údaje: 1/ celkový počet zistených trestných činov, 2/ celkový počet objasnených trestných činov a 3/ celkový počet odmietnutých, odovzdaných, odložených, postúpených vecí, prerušených trestných stíhaní z dôvodu tzv. „neznámeho páchateľa“ a tiež aj počet prípadov, kedy orgán činný v trestnom konaní neprijme trestné oznámenie, ale namiesto toho rieši vec ako priestupok.
Je to samozrejme len všeobecné tvrdenie, nakoľko samotnú štatistiku je možné vyhodnocovať z hľadiska rôznych kritérií a druhov kriminality a na vývoj štatistiky má vplyv aj mnoho faktorov, ktoré vedenie PZ jednoducho nevie ovplyvniť (napr. zmena legislatívy v prípade zmien v oblasti účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch, či aktuálna potreba použitia časti personálnych kapacít na finančné vyšetrovanie pre potreby rozsiahlejšieho zaisťovania majetku). Na danom mieste a pre túto chvíľu sa však budem venovať len zovšeobecnenému pohľadu, a to preto, že aj napriek vyššie naznačeným špecifikám rôznych vplyvov by tieto nemali mať vplyv na všeobecný a dlhodobý vývoj stavu, štruktúry a dynamiky kriminality a aj preto, že budem zvedavý na vyhodnotenie tejto problematiky aktuálnymi kandidátmi na funkciu prezidenta PZ.
Vo všeobecnosti je teda možné uviesť, že za úspešné vedenie PZ z pohľadu odhaľovania, objasňovania a vyšetrovania trestnej činnosti je možné považovať preukázateľne také vedenie, ktoré dokáže svojou činnosťou zabezpečiť, aby krivka počtu zistených trestných činov klesala, krivka počtu objasnených trestných činov stúpala (alebo aspoň neklesala) a krivka počtu odmietnutých, odovzdaných, odložených, postúpených vecí, prerušených trestných stíhaní z dôvodu tzv. „neznámeho páchateľa“ a tiež aj prípadov, kedy orgán činný v trestnom konaní neprijme trestné oznámenie, ale namiesto toho rieši vec ako priestupok, klesala (resp. aspoň nestúpala).
Z hľadiska prvého kritéria je možné uviesť, že krivka celkového počtu zistených trestných činov v minulom období (až na rok 2009) klesala, teda tendencia z hľadiska hodnotenia úspešnosti vedenia PZ bola dobrá. K tomuto je však potrebné doplniť, že táto krivka klesala kontinuálne od roku 2004, pričom na priebehu krivky nie je možné nájsť žiadnu takú podstatnú zmenu, na základe ktorej by bolo možné spozorovať konkrétny či už negatívny ale aj pozitívny zásah akéhokoľvek vedenia PZ v období od roku 2004 až do roku 2019.
Druhá krivka, teda krivka počtu objasnených trestných činov okrem roku 2009 a rokov 2011 – 2013 klesala, takže toto kritérium (vyjmúc roky 2011 – 2013) nie je možné hodnotiť kladne. Zámerne som z kladného hodnotenia vypustil rok 2009, pretože v tomto roku (ako v jedinom roku v období od 2006 – 2019) stúpol aj počet zistených trestných činov. Konštatovaný pokles počtu objasnenosti však nebol tak výrazný ako pokles počtu zistených trestných činov, takže celkové percento objasnenosti formálne stúpalo.
Tretiu krivku vyhodnotiť neviem, pretože nedisponujem štatistikou počtu spisov objasňovaných prostredníctvom PZ v priestupkovom konaní (ak sa mi ju podarí zabezpečiť, doplním aj vyhodnotenie tohto kritéria). Každopádne pokles počtu zistených prípadov uličnej kriminality v rokoch 2016 – 2017 o viac ako 30 000 a tiež aj pokles podaných trestných oznámení v rokoch 2017 – 2019 o viac ako 8 000 preukazuje, že bez vysvetlenia tohto javu nie je možné ani posledné kritérium úspešnosti vedenia PZ v tomto období vyhodnotiť kladne.
Vo všeobecnosti je však možné povedať, že v štatistike, ktorú som mal k dispozícii som nenašiel žiadny znak konkrétneho zásahu konkrétneho vedenia PZ v posudzovanom období, ktorý by mal rozhodujúci vplyv na pozitívnu zmenu dlhodobého kontinuálneho vývoja štatistiky kriminality.
Zostalo mi však množstvo otázok, ku ktorým odpovede môžu znamenať naopak skutočnosť, že niektoré oblasti riadenia pri objasňovaní, odhaľovaní či vyšetrovaní trestnej činnosti príslušné vedenie PZ nezvládlo.
Jedná sa napríklad o otázky:
- Prečo počet zistených trestných činov celkovo kontinuálne klesá, avšak počty zistených závažnejších druhov trestnej činnosti (zločinov, obzvlášť závažných zločinov) z dlhodobého hľadiska neklesajú, resp. pri obzvlášť závažných zločinoch naopak stúpajú?
- Prečo došlo k výraznému poklesu v štatistike zistenej uličnej kriminality v rokoch 2016 – 2017, a to o viac ako 30 000 prípadov, a prečo aj napriek takémuto podstatnému prepadu štatistiky zistených trestných činov uličnej kriminality nedošlo k podobným zmenám aj v štatistike zistených trestných činov celkom?
- Prečo od roku 2014 dochádzalo k znižovaniu celkových počtov objasnených trestných činov?
- Prečo stúpa počet zistených mravnostných trestných činov, trestných činov skrátenia daní a poplatkov a prečo stagnujú počty zistených trestných činov vrážd?
- Prečo má počet zistených trestných činov korupcie z dlhodobého hľadiska znižujúcu sa tendenciu?
- Prečo pokles celkového počtu zistených trestných činov v podstate kopíruje pokles počtu trestných oznámení (štatistika je k dispozícii len od roku 2016)?
- Aké boli dôvody poklesu počtu trestných oznámení?
- Prečo stagnuje vývoj percenta spisov ukončených niektorým zo spôsobov, pri ktorom došlo k zisteniu páchateľa a k následnému (z toho vyplývajúcemu) naplneniu účelu trestného konania?
- Prečo v poslednom období klesá percento ukončenosti spisov z celkového množstva vyšetrovaných trestných vecí?
- Prečo z dlhodobého hľadiska klesá priemerný počet stíhaných osôb na jeden objasnený prípad?
- Prečo v rokoch 2016 – 2017 nezodpovedala tendencia krivky počtu objasnených zločinov a tendencia krivky percenta objasnenosti zločinov krivke počtu zistených zločinov?
Na základe štatistiky poskytnutej Ministerstvom vnútra SR som si vyhotovil pár grafov, ktoré na tomto mieste uverejňujem, pretože sa domnievam, že v budúcnosti môžu byť prospešné pri posudzovaní, či práve to nasledujúce vedenie PZ bude (opätovne, ako už niekoľkokrát) „to najlepšie v histórii“.
A možno sa už pri nadchádzajúcom verejnom vypočutí kandidátov na pozíciu prezidenta PZ dočkáme aj prezentácie konkrétnych opatrení, ktoré budúci prezident PZ bude v tejto oblasti aplikovať za účelom dosiahnutia pozitívnych zmien vo výsledkoch práce PZ bez toho, aby len udržiaval trend vývoja štatistiky z predchádzajúcich období a bez toho, aby bol odkázaný na pozitívne výsledky štatistiky menej závažnej kriminality na úkor zhoršujúcej sa štatistiky kriminality závažnejšej.